kľúč -a m.
1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.
2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.; → francúzsky k.
3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.; botanický k. na určovanie rastlín; hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove
4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu
5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu
● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;
kľúčový príd.
1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka; k-á služba
2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel; k-á úloha;
kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;
kľúčik -a m. zdrob.
kľúč, -a m.
1. kovový nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k. od bytu, od brány; patentný k.; zatvoriť niečo kľúčom, na kľúč; nepravý k.;
pren. prostriedok na dosiahnutie, ovládnutie niečoho: k. k úspechu, k blahobytu; nájsť k. k srdcu niekoho spôsob, ako sa dostať do priazne niekoho; Gibraltár je k. k Stredozemnému moru.
2. pomôcka na pochopenie nejakého problému, určitého systému značiek a pod.: k. na rozlúštenie šifier, riešiť niečo podľa k-a, pozná k. k tajomstvu; kalkulačný, botanický k.;
3. tech. nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek: francúzsky k., matricový k.;
4. hud. značka na začiatku hudobného riadku: notový k., husľový, basový k.;
1. k-á dierka d. v zámku pre kľúč;
2. majúci základnú dôležitosť, základný význam: k-á pozícia, k-á otázka, k. problém, k-é postavenie, k. priemysel;
kľúčik, -a m. zdrob.
(jeden) kľúčik; (bez) kľúčika; (ku) kľúčiku; (vidím) kľúčik; (ó) kľúčik!; (o) kľúčiku; (s) kľúčikom;
(tri) kľúčiky; (bez) kľúčikov; (ku) kľúčikom; (vidím) kľúčiky; (ó) kľúčiky!; (o) kľúčikoch; (s) kľúčikmi;