kĺč kĺča pl. N kĺče I -čmi m. region. 1. ▶ viničný ker, viničný pník: prihŕňať zem ku kĺčom; Strapce visia, ťarchavejú plodné kĺče. [J. Stacho]; Každý kĺč bolo treba riadne obkopať, každý kĺč musel mať jamku ako misku. [V. Šikula] 2. ▶ (hrčovitý) koreň al. peň stromu, kŕč: zo zeme vytŕčajú kĺče ◘ parem. svätý Matej ľady láme, máš už kĺče ostrihané? (24. februára)
kĺč, -a m. nár. koreň stromu al. kra: staré kĺče držia (Heč.) sú pevné