kýpeť -pťa m.
1. znetvorená zvyšná časť údu (obyč. po amputácii): k. ruky
2. vyčnievajúca časť konára, pahýľ: holé k-e stromu;
kýpťový príd.;
kýptik -a m. zdrob.
kýpeť vyčnievajúca časť konára • pahýľ: kýpeť, pahýľ starého duba
kýpeť, -pťa m.
1. časť údu, ktorá ostane po amputovaní: k. ruky, nohy, prsta, krvavý k.; Len kýpeť visel v prázdnom rukáve. (Kal.)
2. vyčnievajúca časť odpíleného konára, stromu: k. stromu (Gab.);
pren. zvyšok niečoho polámaného, zrúcaného: k-e domov (Štítn.);
kýpťový príd.: k-á pančuška;
kýptik, -a m. zdrob.
(jeden) kýpeť; (bez) kýpťa; (ku) kýpťu; (vidím) kýpeť; (ó) kýpeť!; (o) kýpti; (s) kýpťom;
(štyri) kýpte; (bez) kýpťov; (ku) kýpťom; (vidím) kýpte; (ó) kýpte!; (o) kýpťoch; (s) kýpťami;