Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

kút -a m.

1. uhol, v kt. sa spájajú dve steny, roh: tmavý k. miestnosti, utiahnuť sa do k-a, skrývať sa po k-och; stáť v k-e; kuchynský, → jedálenský k.

2. odľahlé miesto: malebný k. Slovenska

expr. hnilý k.; (hľadať) po všetkých k-och všade; zo všetkých k-ov (sveta) odvšadiaľ, zovšadiaľ; expr. vymiesť všetky k-y (s niekým);

kútik -a m.

1. zdrob. k 1, 2

2. miesto, kde sa spájajú pery al. viečka: k-y úst, očné k-y

3. opar: dostať k-y

4. miesto, kde sa sústreďuje nejaká (záujmová) činnosť: vegetariánsky, detský k.; hádankársky, jazykový k. rubriky (v tlači)

v k-u srdca tajne; mať svoj k. obľúbené miesto

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kút ‑a m.; kútový; kútik ‑a m.

kút kúta pl. N kúty m. 1. ▶ priestor, uhol, kde sa zbiehajú dve steny al. dve plochy; syn. roh: tmavý, svetlý, protiľahlý k. miestnosti; posteľ stojí v kúte izby; vymetať pavučiny v kútoch; utiahnuť sa do kúta; pôjdeš do kúta kľačať budeš potrestaný za neposlušnosť; odložil tašku do kúta; Surovec sedel v kúte krčmy sám a tvár mal zachmúrenú. [L. Ťažký]; Odvrátil hlavu, akoby ho v kúte dvora čosi zaujalo. [L. Ballek]
2.menší priestor vymedzený na istý účel: jedálenský, kuchynský, obývací, sedací k.; sprchovací k.; k. vyhradený na vozíky; k. na hranie, na oddychetnogr. kultový kút miesto s oltárikom a svätými obrázkami v tradičnom ľudovom interiéri, najvýznamnejší kút hlavného obytného priestoru
3.označenie väčšej oblasti, obyč. územného celku, miesto: mať rád svoj rodný k.; navštíviť malebné, odľahlé, zaujímavé kúty Oravy, Spiša, Slovenska; reportáže z najvzdialenejších, exotických kútov sveta
fraz. byť/sedieť/stáť v kúte byť v ústraní, málo aktívny, nevyhľadávať kontakt s ľuďmi; hľadať niečo po všetkých kútoch intenzívne všade hľadať; hnilý kút a) smer, odkiaľ prichádza dážď b) vlhké miesto c) žart. miesto, kde sedia pasívni žiaci; mať svoj kút mať obľúbené miesto; mať [vysoké] kúty začať spredu plechavieť; plakať po kútoch tajne plakať; psota mu z každého kúta hľadí dolieha naňho chudoba; vymetať s niekým všetky kúty dávať niekomu podradnú prácu; vymetať všetky kúty často navštevovať pohostinské a pod. zariadenia; zahnať/zatlačiť niekoho do kúta dostať niekoho do neriešiteľnej situácie; zo všetkých kútov [sveta] zo všetkých miest, odvšadiaľ, zovšadiaľ
zdrob.kútik

kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okrajpokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesakoniec: na kraji, na konci mestazačiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatkukrajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý krajkrajina: úrodná krajinapríroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírodyúzemie: chránené územieoblasť: vinárska oblasťokolienár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestupôda: rodná pôdakončina: neobývané končinykút: odľahlý kútkniž. regiónvidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

3. p. vlasť


kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami • roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvorauhol: v jednom uhle stôl, v druhom pechovor. zastar. vinkeľ

2. p. kraj1 2


strana 1. priestor vľavo al. vpravo od niečoho, bočná časť niečoho • bok: skaly na oboch stranách rieky, pravý bok lodekrajčasť (úsek z istého celku): severná časť domu, mesta; prísť z opačného kraja horykončinakút (obmedzený priestor): malebná končina, malebný kút Slovenska

2. plocha listu v knihe, v časopise • stránka: posledné strany, stránky knihy; noviny dnes majú 24 strán, stránokodb. pagína (očíslovaná strana knihy)

3. jedna z osôb al. inštitúcií zúčastnených pri rokovaní, pri spore a pod.; jednotlivec vo vzťahu k istej inštitúcii • stránka: strany, stránky sa dohodli na spoločnom postupepartner (kto s niekým iným vstupuje do styku v istom ohľade): obchodní partneriúčastník (kto sa zúčastňuje na niečom): zaoberali sa otázkami, ktoré zaujímali všetkých účastníkovprotivníksúper (kto stojí proti niekomu inému): protivníci, súperi sa nevedeli dohodnúť, preto rozhodol súd

4. politická organizácia zastupujúca záujmy istej spoločenskej skupiny: v parlamente je zastúpených päť stránhovor., často pejor. partaj: vystúpiť z partaje

5. p. smer 2 6. p. skupina 2 7. p. stránka 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kút, -a m.

1. uhol v miestnosti, ktorý zvierajú dve steny, roh: tmavý, tajný k., sadnúť si do k-a, utiahnuť sa do k-a, skrývať sa po k-och; ísť do k-a, kľačať v k-e trest pre deti

ľud. ležať v k-e o šestonedieľke; pošla do k-a zľahla;

2. odľahlé miesto: malebný k., zapadnutý k., najodľahlejší k. Slovenska

hovor. expr. hnilý k. strana, z ktorej obyčajne prichádza dážď; hovor. z každého k-a odvšadiaľ; po, vo všetkých k-och sveta na celom svete; v každom k-e, po všetkých k-och (napr. hľadať) všade, na každom mieste; každý k. s ním vymetá na všetko ho použijú, prekladajú ho z miesta na miesto; Čo sa potuluješ po cudzích kútoch? (Kuk.) prečo bývaš u cudzích ľudí;

kútny príd.: ľud. k-a plachta ktorou je zakrytá posteľ šestonedieľky;

kútový príd.: tech. k. zvar majúci približne trojuholníkový prierez;

kútik, -a m.

1. zdrob. expr. malý, milý, útulný kút; útulná miestnosť: mať vlastný k. domov; izbu;

2. miesto, kde sa spája horná a dolná pera al. horná a spodná mihalnica: ústne k-y, očný k.;

3. rubrika v novinách: jazykový, šachový, hádankársky k.;

4. miestnosť, miesto, kde sa schádza nejaká záujmová skupina: červený k. miestnosť pre štúdium marxizmu-leninizmu; spoločenská, klubová miestnosť

Morfologický analyzátor

kút podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) kút; (bez) kúta; (ku) kútu; (vidím) kút; (o) kúte; (s) kútom;

(tri) kúty; (bez) kútov; (ku) kútom; (vidím) kúty; (o) kútoch; (s) kútmi;

Kút Kút
kút
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kút
G (bez) kúta
D (ku) kútu
A (vidím) kút
L (o) kúte
I (s) kútom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kúty
G (bez) kútov
D (ku) kútom
A (vidím) kúty
L (o) kútoch
I (s) kútmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor