Jupiter [-t-] -ra D a L -rovi m. (boh)
Jupiter [-t-] -ra D -ru L -ri m. (planéta)
Jupiter [-t-] -ra D a L -rovi m. 1. mytol. ▶ v starorímskej mytológii najvyšší boh, vládca prírodných síl (hromu, blesku, dažďa), ochranca vojsk: hromovládny J.; kult Jupitera; chrám zasvätený Jupiterovi 2. D -ru L -ri astron. ▶ najväčšia planéta slnečnej sústavy s priemerom 142 984 km, v poradí piata od Slnka (podľa Jupitera, najvyššieho boha starorímskej mytológie): atmosféra, hmotnosť, povrch Jupitera; vzdialenosť medzi Zemou a Jupiterom; pozorovať J.
Jupiter1, -a m. v starorímskej mytológii najvyšší boh, vládca neba a hromu, ochranca rímskeho štátu;
jupiterský i jupiterovský príd.: spisovateľ, ktorý zo svojej jupiterskej výšky nedohliadne na celú literatúru (Vlč.)
Jupiter2, -a, 6. p. -i m. astron. jedna z planét našej slnečnej sústavy