jeleň -a mn. N a A -e m. veľký parohatý lesný prežúvavec, zool. Cervus
● expr. byť z niečoho j. zmätený;
jelení príd.: j-ie parohy; j-ia zver jelene
jeleň -ňa pl. N a A -ne A hovor. i -ňov m. ▶ veľký prežúvavec z čeľade jeleňovitých s hnedou krátkou srsťou a výrazným parožím, žijúci v skupinách v lesnatých oblastiach: statný ručiaci j.; rujný, ranený j.; z kríkov sa vynoril j.; stopovať, zastreliť jeleňa; Dobrý priateľ mi bol už pred dvoma týždňami sľúbil kapitálneho jeleňa. [P. Jaroš]; Skoro zrána videla Etelka pasúce sa srnky a jelene. [V. Čurmová] □ zool. jeleň lesný Cervus elaphus; jeleň sika Cervus nippon žijúci vo východnej Ázii ◘ fraz. vyskočiť ako jeleň veľmi rázne, bez otáľania vstať, pohnúť sa odniekiaľ; expr. byť z niečoho jeleň byť zmätený ▷ jelenček -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: Ako zaujímavosť nám ukázal tri drobné jelenčeky. [V. Krupa]; jelenisko -ka pl. N -ká G -nísk s., v sg. i m. zvel.: Vlastným očiam nechcem veriť! Opacha jelenisko! [R. Moric]; jelenica1 -ce -níc ž. ▶ samica jeleňa; syn. laň: plachá, krotká j.; j. s mláďaťom; Nad ním visel tkaný obraz - hnedé jelenice sa pásli v žltkastej tráve kdesi vysoko vo vrchoch. [L. Ballek]; jelenička1 -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: jeleň a jeleničky sa popásajú
jeleň veľký parohatý lesný prežúvavec: zastreliť jeleňa • expr. paroháč (samec)
jeleň, -a, mn. č. -ne m. parohatý prežúvavec patriaci k vysokej zveri; zool. j. európsky (Cervus elaphus), j. karpatský; j. paroháč jeleň s parohmi
● vyskočiť ako (splašený) j. bystro, rýchlo; hovor. byť, zostať z niečoho j. popletený, zmätený;
jelení, -ia, -ie príd.: j-ia koža, j-ie mäso, j-ie parohy; pren. j-ie nôžky (Botto) bystré, rýchle; bot. j. jazyk papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare)
(jeden) jeleň; (bez) jeleňa; (k) jeleňovi; (vidím) jeleňa; (ó) jeleň!; (o) jeleňovi; (s) jeleňom;
(dva) jelene; (bez) jeleňov; (k) jeleňom; (vidím) jelene; (ó) jelene!; (o) jeleňoch; (s) jeleňmi;