jeleň -a mn. N a A -e m. veľký parohatý lesný prežúvavec, zool. Cervus
● expr. byť z niečoho j. zmätený;
jelení príd.: j-ie parohy; j-ia zver jelene
jeleň veľký parohatý lesný prežúvavec: zastreliť jeleňa • expr. paroháč (samec)
jeleň, -a, mn. č. -ne m. parohatý prežúvavec patriaci k vysokej zveri; zool. j. európsky (Cervus elaphus), j. karpatský; j. paroháč jeleň s parohmi
● vyskočiť ako (splašený) j. bystro, rýchlo; hovor. byť, zostať z niečoho j. popletený, zmätený;
jelení, -ia, -ie príd.: j-ia koža, j-ie mäso, j-ie parohy; pren. j-ie nôžky (Botto) bystré, rýchle; bot. j. jazyk papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare)
(jeden) jeleň; (bez) jeleňa; (k) jeleňovi; (vidím) jeleňa; (ó) jeleň!; (o) jeleňovi; (s) jeleňom;
(štyri) jelene; (bez) jeleňov; (k) jeleňom; (vidím) jelene; (ó) jelene!; (o) jeleňoch; (s) jeleňmi;