jazero -ra jazier s. ▶ väčšia stojatá vodná plocha: hlboké, veľké j.; prírodné, umelé j.; chata blízko jazera; prítok, odtok jazera; spevniť brehy jazera; vypúšťanie jazera s kaprami; člnkovať sa na jazere; sedieť pri jazere; vykúpať sa v jazere; korčuľovať sa na zamrznutom jazere; Vrchy sa zrkadlili na hladine jazera. [V. Švenková] □ vodohosp. starnutie jazier postupné hromadenie sedimentov z odumretých vodných organizmov a zmeny v chemickom zložení vody; geogr. Veľké kanadské jazerá skupina piatich jazier ležiacich na hraniciach Kanady a USA (napr. Horné jazero, Michiganské jazero, Ontárijské jazero); Bodamské jazero na hranici medzi Nemeckom, Švajčiarskom a Rakúskom; Viktóriino jazero najväčšie africké jazero na hranici Kene, Ugandy a Tanzánie □ neofic. Bajkalské jazero najhlbšie jazero na svete (ležiace na území Ruskej federácie), Bajkal ◘ fraz. publ. krajina tisícich jazier Fínsko ▷ jazierko -ka -rok s. zdrob.: chladné horské j.; jazierce -ca pl. N -ca G -rec s. zdrob. expr. al. poet.: Vtáčia symfónia nad jaziercom chveje sa. [Š. Sandtner]
jazero, -a, jazier str. stojatá voda väčších rozmerov: prírodné, umelé j.;
pren. bás. čo pripomína jazero, napr. hĺbkou, množstvom: j. očí, j. sĺz;
jazerný príd.: j-á voda, j-á hladina
● expr. do j-ého pekla (poslať niekoho) zahnať, vyhnať; j-í čerti; čerta jazerného vidíte! nič nevidíte; často v kliatbach: Tisíc jazerných striel! — Päťtisíc jazerných sa v jeho duši páralo! (Kuk.);
jazierko, -a, -rok, zried. i jazierce, -a, -rec str. zdrob.