jarok, -rku m.
1. priekopa na odtekanie vody, obyč. popri ceste; výmoľ, struha: preskakovať j-y, spadnúť do j-u;
2. menší potok: Cez dedinu tečie jarok. (Tat.);
pren. prúd: Tvárou sa mu lejú celé jarky znoja. (Kuk.)
3. poľnohosp. brázda vyhĺbená jarkovačom al. motykou na zasiatie semena al. zasadenie plodiny;
jarček, -a m. zdrob.: anat. slzný j.