jaremko p. jarmo
jarmo s. i jarmá s. pomn. (jármo, járma, jármá) 1. csl drevený postroj na šiju pre jeden pár ťažného rožného dobytka: Ag ich (kravy) kceu̯ rano zapriahnuťi do jarma, dobre ih nachovau̯, žebe mu vládale ťiahaťi (V. Lom MK); Zaprejhňi vole do járma! (Kociha RS); Ňiekerí kolári voľakedi robeľi ľen jarmá, ťeraz už ih ňigdo ňepotrebuje, ľebo voľi gazdovia ňedržia (Pukanec LVI); Voli sa zaprahajú do jarém (Trakovice HLO); Na zlé cesti robívali dukšié jármá (Dol. Súča TRČ); Každe jarmo muśi madz ďugof, podharlo, cahlo i eśčik cvoreň (Kendice PRE) F. ten sa ťaško podá do jarma (Vieska n. Žit. ZM) - ťažko sa „poddá``; tí dvaja sa ako dva voli v jednom járme (Hliník n. Hron. NB) - rovnako (ťažko) pracujú 2. mlyn. trámy obopínajúce na obvode spodný mlynský kameň: jarmo (Lipt. Lúžna RUŽ) 3. myj olej. spôsob upevnenia jedného konca dlhých ramien na lise medzi dvoma menšími kladkami: jármo (Myjava) 4. vin. rám (stĺpy a horný trám) na drevenom vretenovom lise: jarmo (Bernolákovo BRA) 5. zried. kľúčna kosť: Ďieuča, ti maž jarmo zlomeno! (Heľpa BRE); Zlamala sebe jarmo (Žakarovce GEL); jaremko s. zdrob. expr. k 1: jarenko (Prievidza); jarmiská s. zvel. expr. k 1: Také tašké jarmiská som jako chlapedz ledvá dvihól na voli (Brestovany TRN); jarmový príd. k 1, 4: jarmová ihlica (Lukáčovce HLO); jarmoví preš (Bernolákovo BRA)