jarabina -y -bín ž.
1. listnatý strom al. ker s drobnými bielymi kvetmi v hustých kvetenstvách, bot. Sorbus: aleja j-ín
2. drobný červený bobuľovitý plod jarabiny vtačej;
jarabinový príd.
jarabina -ny -bín ž.
jarabina -ny -bín ž. 1. ▶ nevysoký štíhly listnatý strom z čeľade ružovitých s riedkou korunou, s hustými súkvetiami bielych kvetov a červenými až hnedastými drobnými plodmi: mladá, tenká j.; skupinka jarabín; lavička v tieni jarabiny; V prudkom slnku sa blýskali v zeleni jasnočervené strapce jarabín. [V. Švenková] □ bot. jarabina vtáčia Sorbus aucuparia; jarabina oskorušová Sorbus domestica 2. i hromad. ▶ drobný bobuľovitý plod jarabiny vtáčej, významná súčasť potravy vtákov v zimnom období: sýtočervená j.; zbierať, sušiť jarabinu; Zo sladkých jarabín sa dá pripraviť víno, likéry, dajú sa zavárať. [VNK 2001] ▷ jarabinka -ky -niek ž. zdrob. i expr.: zaváraná j.; sušené plody jarabinky
Jarabina -ny L -ne ž. obec na východnom Slovensku v Staroľubovnianskom okrese severozápadne od Starej Ľubovne;
Jarabinčan -na pl. N -nia m.;
Jarabinčanka -ky -niek ž.;
jarabinský -ká -ké príd.
jarabina, -y, -bín ž. mierne vysoký okrasný listnatý strom s drobnými červenými plodmi, rastúcimi v strapcoch; jeho plod;
jarabinový príd.: j-é lístie;
jarabinka, -y, -niek ž. zdrob.
jarabina ž. okrasný listnatý strom s červenými plodmi, bot. jarabina vtáčia (Sorbus): Judáš sa obesiu̯ na jarabinu (St. Hory BB)
jarabina [jara-, järä-] ž 1. bot j. vtáčia Sorbus aucuparia: P. tpn: to misto nazywalo se Za jarabinou (MARTIN 1678) 2. hromad jej plody: drž gjm (sviniam) w pomigach gerebinu (PL 1787)