Jano, -a, mn. č. -ovia m.
1. hypok. Ján;
2. hlúpy J. v rozprávkach typ prostoduchého človeka; hlúpy, sprostý J. nadávka hlúpemu človekovi; hovor. pejor. J. z búdy o hlúpom, neokrôchanom človekovi
(jeden) Jano; (bez) Jana; (k) Janovi; (vidím) Jana; (hej) Jano!; (o) Janovi; (s) Janom;
(štyria) Janovia; (bez) Janov; (k) Janom; (vidím) Janov; (hej) Janovia!; (o) Janoch; (s) Janmi;