Ján Jána pl. N Jánovia m. ⟨hebr.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ◘ parem. na Jána otvára sa k letu brána (24. júna, na sviatok sv. Jána Krstiteľa); na svätého Jána nie je noc žiadna; do Jána sa deň dĺži a po Jáne kráti; svätý Ján malín džbán ▷ dom. Jano Jana pl. N Janovia □ hlúpy Jano rozprávková postava, ktorá spočiatku pôsobí prostoducho a hlúpo, ale počas deja sa prejaví ako aktívny človek, hrdina, záchranca, ↗ i fraz. ◘ fraz. hlúpy Jano hlúpy al. veľmi naivný človek; expr. Jano z búdy nadávka nespoločenskému, neohrabanému, trochu hlúpemu človeku ▷ zdrob. Janko, Janík, Janíčko -ka pl. N -kovia
jano jana pl. N janovia m. ⟨VM⟩ iba v spojení bláznivý, ťahavý jano ▶ bežné označenie popínavej, rýchlorastúcej rastliny so širokými, lesklými listami srdcovitého tvaru a so vzdušnými koreňmi, potosovca zlatého Epipremnum aureum al. Scindapsus aureus
Jano, -a, mn. č. -ovia m.
1. hypok. Ján;
2. hlúpy J. v rozprávkach typ prostoduchého človeka; hlúpy, sprostý J. nadávka hlúpemu človekovi; hovor. pejor. J. z búdy o hlúpom, neokrôchanom človekovi
(jeden) Jano; (bez) Jana; (k) Janovi; (vidím) Jana; (hej) Jano!; (o) Janovi; (s) Janom;
(traja) Janovia; (bez) Janov; (k) Janom; (vidím) Janov; (hej) Janovia!; (o) Janoch; (s) Janmi;