Ján Jána pl. N Jánovia m. ⟨hebr.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ◘ parem. na Jána otvára sa k letu brána (24. júna, na sviatok sv. Jána Krstiteľa); na svätého Jána nie je noc žiadna; do Jána sa deň dĺži a po Jáne kráti; svätý Ján malín džbán ▷ dom. Jano Jana pl. N Janovia □ hlúpy Jano rozprávková postava, ktorá spočiatku pôsobí prostoducho a hlúpo, ale počas deja sa prejaví ako aktívny človek, hrdina, záchranca, ↗ i fraz. ◘ fraz. hlúpy Jano hlúpy al. veľmi naivný človek; expr. Jano z búdy nadávka nespoločenskému, neohrabanému, trochu hlúpemu človeku ▷ zdrob. Janko, Janík, Janíčko -ka pl. N -kovia
janko m. 1. prvý krajec z chleba: Načíname chliep, janka dáme Tonkovi (Bánovce n. Bebr.) 2. top malý klobúčik na uzavretie vrchnáka na dbanke: Janka zastrč cez huolku, abi smatanka pri múťeňí ňefŕkala! (Návojovce TOP) 3. top, hloh tyčka spájajúca podnožie s kolesom kolovratu: Na priatkach mláďenci zhadzuvali ďieukam s kolovratou jankou, to abi sa bolo čomu smiať (Návojovce TOP); Janko je na vrchu navlečení na osku a na spotku cez dve dzúrki privázaní ze švihlom ge šlapallu (Trakovice HLO) 4. v spoj. tvrdí janko (Trstín TRN) - ozdobná popínavá rastlina s drobnými tvrdými lístočkami, bot. tradeskancia (Tradescantia)