izabela -ly -biel ž.
Izabela -ly -biel ž.
Bela Bely Biel ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Belka -ky Beliek; ↗ i Anabela, Arabela, Izabela
Izabela -ly -biel ž. ⟨špan. ‹ hebr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Iza Izy Íz, Bela Bely Biel; zdrob. Izabelka -ky -liek
izabela -ly -biel ž. ⟨VM⟩ (podľa Izabely I. Kastílskej, ktorá vraj sľúbila, že si nevymení odev, kým mesto Granada nebude dobyté) 1. ▶ označenie bledožltej farby: používať izabelu 2. vin. ▶ druh hrozna: voňavá i.; pestovať izabelu; pochutnať si na izabele; Bobule obrovských strapcov malvázie a izabely viseli nad hlavami. [F. Malík] 3. ▶ zviera (obyč. kôň al. holub) s plavým, príp. bledožltým sfarbením srsti al. peria
izabela -y ž. ‹VM› poľn.
1. kôň so žltkastou srsťou, s vlásím a nohami svetlými až bielymi (podľa Izabely I. Kastílskej, ktorá vraj počas obliehania mesta Granada sľúbila, že si nevymení rúcho, kým mesto nebude dobyté)
2. holub mliečnokrémovej farby s mierne žltočerveným nádychom;
izabelový príd. zried. hnedastožltý, plavý
izabela, -y ž.
1. mal. bledožltá farba;
2. druh hrozna;
3. Izabela meno koňa žltkastej, plavej farby
izabela ž. vin. odroda viniča i hrozna: Izabela sa tunak ňedarí (Ludanice TOP); Izabela na ňi veľa hlaváh bola po viňiciach posaďená (Sklabiná MK); Bola izabela, rizlink, frankofka (Budmerice MOD) L. izabela černa (Dubová MOD), izabela malá (Pukanec LVI), izabela velká (Pukanec LVI) - odrody viniča