Ivan -na pl. N -novia m. ⟨slovan. ‹ gr. ‹ hebr.⟩ ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Ivo Iva pl. N Ivovia, Ivčo Ivča pl. N Ivčovia, Ivuľo -ľa pl. N -ľovia, Ivušo -ša pl. N -šovia; zdrob. Ivanko, Ivko, Ivuľko, Ivuško -ka pl. N -kovia
Ivo Iva pl. N Ivovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Ivko Ivka pl. N Ivkovia; ↗ i Ivan
íván -u m. ‹perz› (v islamskej architektúre) zaklenutý priestor, obyčajne z pálených tehál, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria (ako súčasť palácov, obytných domov, mešít a pod.)
(jedna) Ivana; (bez) Ivany; (k) Ivane; (vidím) Ivanu; (hej) Ivana!; (o) Ivane; (s) Ivanou;
(tri) Ivany; (bez) Iván; (k) Ivanám; (vidím) Ivany; (hej) Ivany!; (o) Ivanách; (s) Ivanami;
(jeden) Ivan; (bez) Ivana; (k) Ivanovi; (vidím) Ivana; (hej) Ivan!; (o) Ivanovi; (s) Ivanom;
(dvaja) Ivanovia; (bez) Ivanov; (k) Ivanom; (vidím) Ivanov; (hej) Ivanovia!; (o) Ivanoch; (s) Ivanmi;