hliník -a m. ľahký striebrobiely kov, alumínium, chem. prvok, zn. Al;
hliníkový príd.: h. riad
hliník -ka m.
Hliník -ka L -ku m.
1. časť obce Bobrovník
2. časť obce Vrbová nad Váhom;
Hliníčan -na pl. N -nia m.;
Hliníčanka -ky -niek ž.;
hlinícky -ka -ke príd.
hliník -ka m. chem. ▶ ľahký striebrobiely nehrdzavejúci kov, zn. Al aluminium: práškový, tekutý h.; leštený h.; zlúčeniny hliníka; recyklácia hliníka; hutníctvo železa, hliníka a farebných kovov; lisovať h.
Hliník nad Hronom -ka L -ku m. obec na strednom Slovensku v Žiarskom okrese juhozápadne od Žiaru nad Hronom;
Hliníčan, Hronskohliníčan -na pl. N -nia m.;
Hliníčanka, Hronskohliníčanka -ky -niek ž.;
hlinícky, hronskohlinícky -ka -ke príd.
Hliník nad Váhom -ka L -ku m. časť mesta Bytča;
Hliníčan, Vážskohliníčan -na pl. N -nia m.;
Hliníčanka, Vážskohliníčanka -ky -niek ž.;
hlinícky, vážskohlinícky -ka -ke príd.
hliník ľahký striebrobiely nehrdzavejúci kov • alumínium
hliník1, -a m. ľahký striebrobiely nehrdzavejúci kov, alumínium;
chem. prvok značky Al;
hliníkový príd.: h. riad, h-á zliatina; h. bronz zliatina na výrobu dychových hudobných nástrojov
hliník2, -a m. nár. hlinisko (Vaj.)
hliník1 m. 1. čiast. strsl, zsl, šar miesto, kde sa kope hlina, hlinisko: Hľinu zme maľi ňeďaľeko na hľiňíku (Sučany MAR); Boli zme sa hrád v hliníku (Šurany NZ); Žultu hľinu braľi na hľiňiku (Dl. Lúka BAR); hliňňík (Bošáca TRČ) 2. hrnč. kút v hrnčiarskej dielni, kde sa ukladá hlina: hľiňik (Trstená)
hliník2 m. nov. ľahký, nehrdzavejúci kov, alumínium: Aj hľiňík sa nájďe f tej ruďe, čuo hu tu voza̋ (Bziny DK); hliňík (Podlužany LVI); hliníkový príd.: hľiňíkoví nit (Valaská BRE)
hliník m miesto s hlinitou pôdou: P. tpn fl. Hylyunic (pri Pezinku 1208 CDSl); Hlynnyk (v Liptove 1448); -iček dem: P. tpn Hliniček (v Príbovciach 1687)