hladolet1, -u m. kniž. zried. hladomor, hlad: Skučali maloverní: zavládnu hladolety. (Lajč.) Úroda patrí vraj všetkým a hladolet kňazstvu. (Luk.)
Hladolet2, -a m. zastar. planéta Saturn;
pren. hladolet hladný človek, hladoš: Líškal sa hladolet k chutnej na tanieri lahôdke. (Sládk.)
Hladolet m planéta Saturn: Hladolet ge mezi planetama prwnj (Kal 18. st); -ný príd: saturnalitius: hladoletny (KS 1763) vzťahujúcich sa na satunálie