hvizd -u m. vysoký ostrý zvuk, (za)hvizdnutie: h. vlaku, píšťalky; záverečný h. (rozhodcu)
hvizd -du pl. N -dy I -dmi m. 1. ▶ vysoký, ostrý zvuk vznikajúci prechodom vzduchového prúdu cez úzku štrbinu, zahvizdnutie: tiahly h. lokomotívy; úvodný, záverečný h. rozhodcu; ozval sa, zaznel krátky, prenikavý h. píšťalky dopravného policajta; Kráčal rezkým krokom a zdalo sa mu, že k vojenskému kroku lepšie pristane veselá myseľ alebo veselý hvizd. [V. Šikula]; V tej chvíli preťal bojový huk ostrý hvizd. [M. Húževka]; pren. h. vetra 2. ▶ zvuk, ktorým sa niektoré druhy zvierat dorozumievajú al. ktorý vydávajú na označenie nebezpečenstva, hvízdanie: vtáčí h.; delfínie hvizdy; ostrý h. svišťa
hvizd vydanie vysokého prenikavého zvuku • zahvizdnutie: hvizd rušňa • svist • svišť: svist, svišť kosy • expr. pisk (Hviezdoslav)
piskot tvorenie a vydávanie prenikavých zvukov fúkaním do istej štrbiny • expr. pisk: piskot lokomotívy; strhol sa pisk • hvizdot • hvizd: ostrý hvizdot, hvizd • expr.: kvik • kvikot: kvikot detí
p. aj hvizd
hvizd, -u m. pisknutie, hvizdnutie, zahvizdnutie: ostrý, krátky, prenikavý h., h. píšťalky, lokomotívy, rušňa, palice
(jeden) hvizd; (bez) hvizdu; (k) hvizdu; (vidím) hvizd; (ó) hvizd!; (o) hvizde; (s) hvizdom;
(štyri) hvizdy; (bez) hvizdov; (k) hvizdom; (vidím) hvizdy; (ó) hvizdy!; (o) hvizdoch; (s) hvizdmi;