husár -a m. v min. jazdec vo vojsku;
husársky príd. i prísl.: h-a uniforma
● h. kúsok riskantne odvážny čin
husár -ra pl. N -ri m. ⟨maď. ‹ južnoslovan.⟩ hist. ▶ (od 15. stor.) príslušník telesnej stráže uhorských kráľov; jazdec s ľahkou výzbrojou v habsburskej (najmä uhorskej) armáde plniaci prieskumné al. prenasledovateľské úlohy; neskôr príslušník ľahkej jazdy vo väčšine európskych armád (až do 1. svetovej vojny): oddiel husárov; veliteľ husárov; napoleonskí husári; uhorskí husári prenikali hlboko do zázemia nepriateľa; cez ľavé rameno mali husári prehodenú mentieku - kožušinou lemovaný kabátec; Drábi spolu s hradnými husármi boli rozmiestnení na hrade a v jeho areáli. [J. Tibenský]; V prvej svetovej vojne slúžil náš dedo ako husár. [P. Jaroš] ◘ fraz. ísť ako husár kráčať rovno, vystreto ▷ husárik -ka pl. N -kovia, husáriček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr.: Nie tak, husárik, naopak. [E. Dzvoník]; Husáriček ide Pejka kúpať, - vravievali dedinčania. [J. Podhradský]
husár -a m. ‹maď < južnoslovan› hist. voj. h-i (v 15. stor. v Uhorsku) jazdci šľachtickej krajinskej pohotovosti; neskôr vo väčšine európ. armád príslušníci ľahkej jazdy
husár p. jazdec 1
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
husár, -a m. jazdec v bývalom rakúskouhorskom vojsku;
hovor. jazdec v armáde vôbec: husári odmašírovali (Lask.);
husársky príd. i prísl.: h. pluk, h-e čižmy
● hovor. h. kúsok neočakávaný, odvážny
(jeden) husár; (bez) husára; (k) husárovi; (vidím) husára; (ó) husár!; (o) husárovi; (s) husárom;
(dvaja) husári; (bez) husárov; (k) husárom; (vidím) husárov; (ó) husári!; (o) husároch; (s) husármi;