huňa -e ž.
1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny
2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;
hunka -y -niek ž. zdrob.
huňa, -ne, -ní ž.
1. dlhý kabát z hrubého súkna al. ovčej kožušiny: Zahodil na seba čiernu dlhú huňu. (Taj.) Nosí čiernu drotársku huňu. (Pal.)
2. hrubá prikrývka z vlny al. ovčej kožušiny: Na ovse bola otep slamy, zakrytá starými huňami. (Jégé); pren. Dolu sa pozrieš po zemi; prestretá huňa bielučká a mäkká (Kost.) o napadnutom snehu;
hunka, -y, -niek ž. zdrob.; pren. ľahká hunka slobody (Hviezd.)
hunka p. huňa
(jedna) hunka; (bez) hunky; (k) hunke; (vidím) hunku; (ó) hunka!; (o) hunke; (s) hunkou;
(tri) hunky; (bez) huniek; (k) hunkám; (vidím) hunky; (ó) hunky!; (o) hunkách; (s) hunkami;