Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

huba1 -y húb ž.

1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.; jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y; chodiť na h-y; nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi; expr. → bláznivé h-y pojedol;

hubový1 príd.: h-á polievka;

hubka -y -biek ž. zdrob.


huba2 -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e

pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať; zatvor h-u, drž h-u! mlč!

hubový2 príd.

expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
huba ‑y húb ž.; hubový; hubka ‑y ‑biek ž.

huba1 huby húb ž. 1. často pl. hubybezlistý, dužinatý, stielkatý a bezchlorofylový rastlinný organizmus rozličného tvaru a veľkosti, pozostávajúci zväčša z podhubia, hlúbika a klobúka, živiaci sa buď cudzopasne, al. mŕtvym organickým materiálom: jedlé, jedovaté huby; chránené druhy húb; sušené huby; atlas húb; chodiť na huby; zbierať, konzervovať, sušiť huby; otráviť sa hubami; kapustnica s hubami; uvariť mäso na hubách; Babka nesie nošu húb - jesenných májoviek - a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; V Červenej knihe ohrozených rastlín sú i niektoré huby, na Slovensku napríklad hríb kráľovský. [Sme 1999]bot. bazídiové huby najpočetnejšia skupina húb všetkých veľkostí, ktoré sa rozmnožujú výtrusmi tvoriacimi sa na bazídiu, výtrusonosnej stopke; nižšie huby s jednobunkovým podhubím al. bez podhubia; vyššie, pravé huby s mnohobunkovým al. článkovaným podhubím; halucinogénne huby ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné euforické stavy, užívané ako droga
2. často pl. hubybezchlorofylový rastlinný organizmus, ktorý vyvoláva plesňové choroby rastlín a stromov al. ktorý sa vo vyšľachtenej forme používa na výrobu antibiotík a určitých druhov potravín či požívatín: parazitické huby (napr. námeľ, peronospóra); drevokazné huby ktoré parazitujú na drevinách a tým ich poškodzujú; dlážka, konštrukcia napadnutá hubou; ošetrenie dreva proti hubám; prípravky na ničenie húb; ochorenie pšenice vyvolané hubou; vlhké a studené steny sú ideálnym prostredím na rast húb a plesníčajová huba zmiešaná kultúra niektorých plesní a baktérií, skvasujúca sladké čajové odvary, používaná v ľudovom liečiteľstve
3. ▶ pružná pórovitá hmota zo schránok morských hubiek2 al. zo syntetického materiálu dobre sajúceho vodu, používaná na umývanie; syn. hubka2, špongia: namočiť, vyžmýkať hubu; utrieť tabuľu mokrou hubou
fraz. množiť sa/rásť ako huby po daždi objavovať sa veľmi rýchlo a vo veľkom množstve; expr. bláznivé/šialené huby pojedol koná hlúpo, zbláznil sa ◘ parem. čím viac húb, tým tuhšia zima; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína po týchto jedlách človeka smädí; huby jedz, ale meno im vedz!; Ladislav huby sial, Peter s Pavlom pozbieral (27. a 29. jún); Peter a Pavol huby sejú/rozsievajú (29. jún)
hubka1 -ky hubiek ž. zdrob. k 1: táto h. bola náš jediný úlovok


huba2 huby húb ž. 1. hrub.otvor na spodnej časti tváre, ústa; syn. chlebáreň, papuľa, rypák, tlama, zobák: hovoriť s plnou hubou; na hube má opar; stojí tam so žuvačkou v hube; Takú veľkú bradavicu má pri hube a v nej chlp. [V. F. Šikula]
2. hovor.otvor na prednej časti hlavy zvierat, uspôsobený na prijímanie potravy a vydávanie zvukov, ústa zvieraťa, papuľa, tlama: šelma hrozivo, naširoko roztvorila hubu; pes mal na hube košík; Počuť zubadlá, ako im [koňom] štrkocú v hube. [K. Lazarová]
3. hovor. pejor. ▶ tvárová časť ľudskej hlavy: dať niekomu po hube; dostať po hube; toľko provokuje, až skončí s rozbitou hubou; Býva to niekedy kruté, keď ležíš dolu hubou v prachu a skučíš, vlasy by si si trhal. [I. Kadlečík]
fraz. hovorí, ako mu huba narástla hovorí priamo, nepretvaruje sa; huba mu ide ako mlyn/mlynské koleso bez prestania rozpráva; hrub. čierna huba hanlivé označenie ľudí tmavej pleti, obyč. černochov, používané rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi; dávať si pozor na hubu kontrolovať sa pri reči; drať si hubu nadarmo al. škoda hubu drať al. nadarmo hubou mlieť bezvýsledne, zbytočne hovoriť, vysvetľovať; drž/zavri hubu! mlč, buď ticho!; expr. držať hubu a krok robiť niečo poslušne, bez odvrávania; hovoriť na pol huby a) hovoriť nezrozumiteľne b) hovoriť odmietavo, neochotne; huba sa mu nezastaví neprestajne rozpráva; hubou mlátiť tárať, hovoriť o ničom; hubou mlieť veľa a rýchlo hovoriť; hubu si popálil povedal, čo nemal, a tým si poškodil; mať dobrú/veľkú hubu odvrávať; mať hubu na kraji byť prostoreký; mať nevymytú/nevypláchanú/nevyplákanú hubu hrubo, vulgárne sa vyjadrovať; mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; narástla mu huba začal byť bezočivý, začal si veľa dovoľovať; nemať čo do huby strčiť/vložiť nemať čo jesť, trpieť biedou, hladom; nevie ani hubu otvoriť a) je hlúpy b) je nesmelý; obkrúcať niekomu medové motúzy okolo huby balamutiť niekoho; odutá huba a) urazený a mrzutý výraz tváre b) človek s urazeným a mrzutým výrazom tváre, namrzený, urazený človek; otvárať si hubu veľa si dovoľovať; otvárať si hubu na niekoho osopovať sa na niekoho; otvor už hubu! prehovor konečne; per huba al. per hubam ústnym podaním, ústne; povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene; pustiť si hubu na špacírku/na špacír povedať i to, čo nebolo treba; rozbiť/rozmlátiť niekomu hubu zbiť niekoho; s hubou všetko vytlčie rečami si všetko vybojuje, vybaví; [robiť, urobiť niečo] s penou na hube al. mať penu na hube robiť niečo nazúrene, zúriť; smiať sa na plnú hubu a) smiať sa cez celú tvár, celou tvárou b) smiať sa neprimerane hlučne; zapchať niekomu hubu umlčať niekoho; že sa ti huba neskriví al. že ťa huba nebolí že sa nehanbíš takto hovoriť, klamať; žiť z ruky do huby živoriť, byť chudobnýparem. huba človeka všade dovedie kto niečo nevie, musí sa pýtať druhých; nikomu nelietajú/nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať
zdrob.hubička; hubisko -ka hubísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: otvárať si h.

huba1 1. dužnatý rastlinný útvar vyrastajúci z vláknitého podhubia: jedlé, jedovaté hubyhovor. hríb: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby

2. mäkká pórovitá hmota (umelá al. zo schránok niektorých morských živočíchov) používaná na umývanie • špongia: utrieť tabuľu hubou, špongiou


huba2 p. ústa, papuľa 1


papuľa 1. ústa zvieraťa: konská papuľatlama (ústa väčších zvierat): kravská tlamaniž. hovor. huba

2. p. ústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

huba1, -y, húb ž.

1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom; bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y; jedlé h-y; jedovaté, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y; červivé h-y; sušené h-y

množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo; hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;

2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;

hubový príd.: h-á polievka, h. výťažok;

hubka1, -y, -biek ž. zdrob. expr.;

hubkový príd.


huba2, -y, húb ž.

1. hovor. pejor. ústa: dostať po h-e

dávať si pozor na h-u na svoje reči; zatvor h-u!, zapchaj si h-u! mlč!; nevie ani h-u otvoriť ani slova povedať; h-ou mlieť mať zbytočné, prázdne reči; držať h-u mlčať, nehovoriť: povedať niečo na plnú h-u bez okolkov; mať nevymytú, nevyplákanú h-u neslušne hovoriť; má dobrú, veľkú h-u veľa, zbytočne rozpráva; hovorí ako mu h. narástla jednoducho, obyčajne; dobre je, keď sa huba obleje (porek.) keď si človek vypije; pečené holuby nikomu nelietajú do huby (prísl.) kto sa chce mať dobre, musí pracovať; nemá čo do h-y vložiť nemá čo jesť;

2. hovor. papuľa (zvierat): Krava vôkol huby šedivie. (Kuk.);

hubový príd.

žart. dostať, chlípať h-ú polievku vynadanie;

hubička, -y, -čiek ž.

1. zdrob. expr. ústa: hubičky ani vráta (Podj.);

2. nár. bozk, pyštek: Nebezpečenstvo smrti odstránil dakoľko sladkými hubičkami. (Záb.) Do Predajnej nechodí pre hubičky, keď ich má i tu dosť. (Ráz.)

Morfologický analyzátor

huba podstatné meno, ženský rod

(jedna) huba; (bez) huby; (k) hube; (vidím) hubu; (o) hube; (s) hubou;

(štyri) huby; (bez) húb; (k) hubám; (vidím) huby; (o) hubách; (s) hubami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Huba_1 Huba Huba_2 Huba Huba_3 Huba Huba_4 Huba Huba_5 Huba Huba_6 Huba Huba_7 Huba Huba_8 Huba
huba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) huba
G (bez) huby
D (k) hube
A (vidím) hubu
L (o) hube
I (s) hubou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) huby
G (bez) húb
D (k) hubám
A (vidím) huby
L (o) hubách
I (s) hubami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HUBA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 396×, celkový počet lokalít: 117, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LIPTOVSKÁ LÚŽNA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 30×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 18×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 16×;
NEMČICE, okr. TOPOĽČANY – 15×;
URMINCE, okr. TOPOĽČANY – 15×;
PLAVNICA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 14×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 10×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 8×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor