Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

huba¹ -y húb ž.

1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.; jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y; chodiť na h-y; nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi; expr. → bláznivé h-y pojedol;

hubový¹ príd.: h-á polievka;

hubka -y -biek ž. zdrob.

---

huba² -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e

● pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať; zatvor h-u, drž h-u! mlč!

hubový² príd.

● expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený

huba ‑y húb ž.; hubový; hubka ‑y ‑biek ž.

huba¹ huby húb ž. 1. často pl. huby ▶ bezlistý, dužinatý, stielkatý a bezchlorofylový rastlinný organizmus rozličného tvaru a veľkosti, pozostávajúci zväčša z podhubia, hlúbika a klobúka, živiaci sa buď cudzopasne, al. mŕtvym organickým materiálom: jedlé, jedovaté huby; chránené druhy húb; sušené huby; atlas húb; chodiť na huby; zbierať, konzervovať, sušiť huby; otráviť sa hubami; kapustnica s hubami; uvariť mäso na hubách; Babka nesie nošu húb - jesenných májoviek - a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; V Červenej knihe ohrozených rastlín sú i niektoré huby, na Slovensku napríklad hríb kráľovský. [Sme 1999] □ bot. bazídiové huby najpočetnejšia skupina húb všetkých veľkostí, ktoré sa rozmnožujú výtrusmi tvoriacimi sa na bazídiu, výtrusonosnej stopke; nižšie huby s jednobunkovým podhubím al. bez podhubia; vyššie, pravé huby s mnohobunkovým al. článkovaným podhubím; halucinogénne huby ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné euforické stavy, užívané ako droga
2. často pl. huby ▶ bezchlorofylový rastlinný organizmus, ktorý vyvoláva plesňové choroby rastlín a stromov al. ktorý sa vo vyšľachtenej forme používa na výrobu antibiotík a určitých druhov potravín či požívatín: parazitické huby (napr. námeľ, peronospóra); drevokazné huby ktoré parazitujú na drevinách a tým ich poškodzujú; dlážka, konštrukcia napadnutá hubou; ošetrenie dreva proti hubám; prípravky na ničenie húb; ochorenie pšenice vyvolané hubou; vlhké a studené steny sú ideálnym prostredím na rast húb a plesní □ čajová huba zmiešaná kultúra niektorých plesní a baktérií, skvasujúca sladké čajové odvary, používaná v ľudovom liečiteľstve
3. ▶ pružná pórovitá hmota zo schránok morských hubiek² al. zo syntetického materiálu dobre sajúceho vodu, používaná na umývanie; syn. hubka², špongia: namočiť, vyžmýkať hubu; utrieť tabuľu mokrou hubou
◘ fraz. množiť sa/rásť ako huby po daždi objavovať sa veľmi rýchlo a vo veľkom množstve; expr. bláznivé/šialené huby pojedol koná hlúpo, zbláznil sa ◘ parem. čím viac húb, tým tuhšia zima; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína po týchto jedlách človeka smädí; huby jedz, ale meno im vedz!; Ladislav huby sial, Peter s Pavlom pozbieral (27. a 29. jún); Peter a Pavol huby sejú/rozsievajú (29. jún)
▷ hubka¹ -ky hubiek ž. zdrob. k 1: táto h. bola náš jediný úlovok

---

huba² huby húb ž. 1. hrub. ▶ otvor na spodnej časti tváre, ústa; syn. chlebáreň, papuľa, rypák, tlama, zobák: hovoriť s plnou hubou; na hube má opar; stojí tam so žuvačkou v hube; Takú veľkú bradavicu má pri hube a v nej chlp. [V. F. Šikula]
2. hovor. ▶ otvor na prednej časti hlavy zvierat, uspôsobený na prijímanie potravy a vydávanie zvukov, ústa zvieraťa, papuľa, tlama: šelma hrozivo, naširoko roztvorila hubu; pes mal na hube košík; Počuť zubadlá, ako im [koňom] štrkocú v hube. [K. Lazarová]
3. hovor. pejor. ▶ tvárová časť ľudskej hlavy: dať niekomu po hube; dostať po hube; toľko provokuje, až skončí s rozbitou hubou; Býva to niekedy kruté, keď ležíš dolu hubou v prachu a skučíš, vlasy by si si trhal. [I. Kadlečík]
◘ fraz. hovorí, ako mu huba narástla hovorí priamo, nepretvaruje sa; huba mu ide ako mlyn/mlynské koleso bez prestania rozpráva; hrub. čierna huba hanlivé označenie ľudí tmavej pleti, obyč. černochov, používané rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi; dávať si pozor na hubu kontrolovať sa pri reči; drať si hubu nadarmo al. škoda hubu drať al. nadarmo hubou mlieť bezvýsledne, zbytočne hovoriť, vysvetľovať; drž/zavri hubu! mlč, buď ticho!; expr. držať hubu a krok robiť niečo poslušne, bez odvrávania; hovoriť na pol huby a) hovoriť nezrozumiteľne b) hovoriť odmietavo, neochotne; huba sa mu nezastaví neprestajne rozpráva; hubou mlátiť tárať, hovoriť o ničom; hubou mlieť veľa a rýchlo hovoriť; hubu si popálil povedal, čo nemal, a tým si poškodil; mať dobrú/veľkú hubu odvrávať; mať hubu na kraji byť prostoreký; mať nevymytú/nevypláchanú/nevyplákanú hubu hrubo, vulgárne sa vyjadrovať; mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; narástla mu huba začal byť bezočivý, začal si veľa dovoľovať; nemať čo do huby strčiť/vložiť nemať čo jesť, trpieť biedou, hladom; nevie ani hubu otvoriť a) je hlúpy b) je nesmelý; obkrúcať niekomu medové motúzy okolo huby balamutiť niekoho; odutá huba a) urazený a mrzutý výraz tváre b) človek s urazeným a mrzutým výrazom tváre, namrzený, urazený človek; otvárať si hubu veľa si dovoľovať; otvárať si hubu na niekoho osopovať sa na niekoho; otvor už hubu! prehovor konečne; per huba al. per hubam ústnym podaním, ústne; povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene; pustiť si hubu na špacírku/na špacír povedať i to, čo nebolo treba; rozbiť/rozmlátiť niekomu hubu zbiť niekoho; s hubou všetko vytlčie rečami si všetko vybojuje, vybaví; [robiť, urobiť niečo] s penou na hube al. mať penu na hube robiť niečo nazúrene, zúriť; smiať sa na plnú hubu a) smiať sa cez celú tvár, celou tvárou b) smiať sa neprimerane hlučne; zapchať niekomu hubu umlčať niekoho; že sa ti huba neskriví al. že ťa huba nebolí že sa nehanbíš takto hovoriť, klamať; žiť z ruky do huby živoriť, byť chudobný ◘ parem. huba človeka všade dovedie kto niečo nevie, musí sa pýtať druhých; nikomu nelietajú/nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať
▷ zdrob. ↗ hubička; hubisko -ka hubísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: otvárať si h.

---

---

huba¹, -y, húb ž.

1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom; bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y; jedlé h-y; jedovaté, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y; červivé h-y; sušené h-y

● množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo; hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;

2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;

hubový príd.: h-á polievka, h. výťažok;

hubka¹, -y, -biek ž. zdrob. expr.;

hubkový príd.

---

huba², -y, húb ž.

1. hovor. pejor. ústa: dostať po h-e

● dávať si pozor na h-u na svoje reči; zatvor h-u!, zapchaj si h-u! mlč!; nevie ani h-u otvoriť ani slova povedať; h-ou mlieť mať zbytočné, prázdne reči; držať h-u mlčať, nehovoriť: povedať niečo na plnú h-u bez okolkov; mať nevymytú, nevyplákanú h-u neslušne hovoriť; má dobrú, veľkú h-u veľa, zbytočne rozpráva; hovorí ako mu h. narástla jednoducho, obyčajne; dobre je, keď sa huba obleje (porek.) keď si človek vypije; pečené holuby nikomu nelietajú do huby (prísl.) kto sa chce mať dobre, musí pracovať; nemá čo do h-y vložiť nemá čo jesť;

2. hovor. papuľa (zvierat): Krava vôkol huby šedivie. (Kuk.);

hubový príd.

● žart. dostať, chlípať h-ú polievku vynadanie;

hubička, -y, -čiek ž.

1. zdrob. expr. ústa: hubičky ani vráta (Podj.);

2. nár. bozk, pyštek: Nebezpečenstvo smrti odstránil dakoľko sladkými hubičkami. (Záb.) Do Predajnej nechodí pre hubičky, keď ich má i tu dosť. (Ráz.)

huba podstatné meno, ženský rod

(jedna) huba; (bez) huby; (k) hube; (vidím) hubu; (ó) huba!; (o) hube; (s) hubou;

(štyri) huby; (bez) húb; (k) hubám; (vidím) huby; (ó) huby!; (o) hubách; (s) hubami;

Huba_1 Huba_2 Huba_3 Huba_4 Huba_5 Huba_6 Huba_7 Huba_8

huba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	huba
G	(bez)	huby
D	(k)	hube
A	(vidím)	hubu
L	(o)	hube
I	(s)	hubou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	huby
G	(bez)	húb
D	(k)	hubám
A	(vidím)	huby
L	(o)	hubách
I	(s)	hubami

Priezvisko HUBA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 396×, celkový počet lokalít: 117, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LIPTOVSKÁ LÚŽNA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 30×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 18×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 16×;
NEMČICE, okr. TOPOĽČANY – 15×;
URMINCE, okr. TOPOĽČANY – 15×;
PLAVNICA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 14×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 10×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 8×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 8×;
...

huba: ^{→speex →vorbis}

húb a život stromov ≈ hub a život stromů
huby a tymian a ≈ houby a tymián a
na terase u Hubov ≈ na terase u Hubů
Pridajte cesnak a huby ≈ Přidáme česnek a houby
Pridajte huby a neprikryté ≈ Vsypeme houby a nepřikryté
Pridajte huby a tymian ≈ Přidáme houby a tymián
Pridajte huby, cesnak a ≈ Vsypeme houby, česnek a
život húb a život ≈ život hub a život
...

a iné jedlé huby ≈ and other edible fungi
aj vírusy a huby ≈ also viruses and fungi
ako huby po daždi ≈ like mushrooms after rain
arašidy, sušené huby alebo ≈ peanuts, dried mushrooms, or
baktérie a huby môžu ≈ bacteria and fungi may
byliniek a húb, zeleniny ≈ herbs and mushrooms, vegetables
slaninu, paradajky a huby ≈ bacon, tomatoes and mushrooms
vláknitých húb a kvasiniek ≈ filamentous fungi and yeast
...