huba1 -y húb ž.
1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.; jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y; chodiť na h-y; nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu
2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia
● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi; expr. → bláznivé h-y pojedol;
hubový1 príd.: h-á polievka;
hubka -y -biek ž. zdrob.
huba2 -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e
● pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať; zatvor h-u, drž h-u! mlč!
hubový2 príd.
● expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený
huba1 1. dužnatý rastlinný útvar vyrastajúci z vláknitého podhubia: jedlé, jedovaté huby • hovor. hríb: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby
2. mäkká pórovitá hmota (umelá al. zo schránok niektorých morských živočíchov) používaná na umývanie • špongia: utrieť tabuľu hubou, špongiou
huba2 p. ústa, papuľa 1
papuľa 1. ústa zvieraťa: konská papuľa • tlama (ústa väčších zvierat): kravská tlama • niž. hovor. huba
2. p. ústa
huba1, -y, húb ž.
1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom; bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y; jedlé h-y; jedovaté, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y; červivé h-y; sušené h-y
● množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo; hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;
2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;
hubový príd.: h-á polievka, h. výťažok;
hubka1, -y, -biek ž. zdrob. expr.;
hubkový príd.
huba2, -y, húb ž.
1. hovor. pejor. ústa: dostať po h-e
● dávať si pozor na h-u na svoje reči; zatvor h-u!, zapchaj si h-u! mlč!; nevie ani h-u otvoriť ani slova povedať; h-ou mlieť mať zbytočné, prázdne reči; držať h-u mlčať, nehovoriť: povedať niečo na plnú h-u bez okolkov; mať nevymytú, nevyplákanú h-u neslušne hovoriť; má dobrú, veľkú h-u veľa, zbytočne rozpráva; hovorí ako mu h. narástla jednoducho, obyčajne; dobre je, keď sa huba obleje (porek.) keď si človek vypije; pečené holuby nikomu nelietajú do huby (prísl.) kto sa chce mať dobre, musí pracovať; nemá čo do h-y vložiť nemá čo jesť;
2. hovor. papuľa (zvierat): Krava vôkol huby šedivie. (Kuk.);
hubový príd.
● žart. dostať, chlípať h-ú polievku vynadanie;
hubička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. expr. ústa: hubičky ani vráta (Podj.);
2. nár. bozk, pyštek: Nebezpečenstvo smrti odstránil dakoľko sladkými hubičkami. (Záb.) Do Predajnej nechodí pre hubičky, keď ich má i tu dosť. (Ráz.)
(jedna) huba; (bez) huby; (k) hube; (vidím) hubu; (ó) huba!; (o) hube; (s) hubou;
(tri) huby; (bez) húb; (k) hubám; (vidím) huby; (ó) huby!; (o) hubách; (s) hubami;
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich