huba1, -y, húb ž.
1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom; bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y; jedlé h-y; jedovaté, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y; červivé h-y; sušené h-y
● množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo; hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;
2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;
hubový príd.: h-á polievka, h. výťažok;
hubka1, -y, -biek ž. zdrob. expr.;
hubkový príd.
huba2, -y, húb ž.
1. hovor. pejor. ústa: dostať po h-e
● dávať si pozor na h-u na svoje reči; zatvor h-u!, zapchaj si h-u! mlč!; nevie ani h-u otvoriť ani slova povedať; h-ou mlieť mať zbytočné, prázdne reči; držať h-u mlčať, nehovoriť: povedať niečo na plnú h-u bez okolkov; mať nevymytú, nevyplákanú h-u neslušne hovoriť; má dobrú, veľkú h-u veľa, zbytočne rozpráva; hovorí ako mu h. narástla jednoducho, obyčajne; dobre je, keď sa huba obleje (porek.) keď si človek vypije; pečené holuby nikomu nelietajú do huby (prísl.) kto sa chce mať dobre, musí pracovať; nemá čo do h-y vložiť nemá čo jesť;
2. hovor. papuľa (zvierat): Krava vôkol huby šedivie. (Kuk.);
hubový príd.
● žart. dostať, chlípať h-ú polievku vynadanie;
hubička, -y, -čiek ž.
1. zdrob. expr. ústa: hubičky ani vráta (Podj.);
2. nár. bozk, pyštek: Nebezpečenstvo smrti odstránil dakoľko sladkými hubičkami. (Záb.) Do Predajnej nechodí pre hubičky, keď ich má i tu dosť. (Ráz.)