hušták -ka pl. N -ky m. ⟨nem.⟩ region. zastar. ▶ okrajová časť mesta, často pôvodne samostatná obec, predmestie: obyvatelia huštáka; Ospievam mosty, mýta, hušták, ospievam prosté predmestia. [J. Zambor]
hušták, -a m. nár. periféria mesta, predmestie: Starec stúpal hore vŕškom k oddialenému huštáku. (Vaj.) Potom som šiel spať von na hušták. (Lask.)