huňa -e ž.
1. v ľud. odeve kabát z hrubého súkna al. kožušiny
2. hrubá prikrývka z vlny al. z kožušiny;
hunka -y -niek ž. zdrob.
huňa hune huní ž. 1. ▶ dlhý kabát z hrubého súkna al. z ovčej kožušiny, súčasť ľudového odevu; syn. širica: hodiť na seba huňu; Dobre, že som si z domu doniesol náš čiernohronský oblek, súkenné nohavice, kožúšok, huňu, baranicu a kapce. [L. Ťažký] 2. ▶ hrubá prikrývka obyč. z vlny al. z ovčej kožušiny: vlnená h.; ležať na teplej huni; spať pod huňou; Azda to stihnem, myslí si farár Cochius v baraňom kožuchu, kolená prikryté medveďou huňou. [I. Kadlečík] ▷ hunka -ky huniek ž. zdrob.: Popri mne šiel v poplátanej hunke pastúšik. [P. Štrelinger]; hunisko -ka hunísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: prehodil na seba mohutnú h.
halena voľný mužský súkenný kabát ako súčasť ľudového odevu • huňa • širica: chlap v halene, huni, širici po päty • nár. guba • zastar.: surovica (Dobšinský) • surka (Vajanský)
huňa p. halena
kožuch 1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: bizamový kožuch • huňa • guba (v ľudovom odeve kabát z kožušiny) • šuba (dlhší voľný kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba • zastaráv. bunda: zababušiť sa do bundy
2. p. kožušina, srsť
huňa, -ne, -ní ž.
1. dlhý kabát z hrubého súkna al. ovčej kožušiny: Zahodil na seba čiernu dlhú huňu. (Taj.) Nosí čiernu drotársku huňu. (Pal.)
2. hrubá prikrývka z vlny al. ovčej kožušiny: Na ovse bola otep slamy, zakrytá starými huňami. (Jégé); pren. Dolu sa pozrieš po zemi; prestretá huňa bielučká a mäkká (Kost.) o napadnutom snehu;
hunka, -y, -niek ž. zdrob.; pren. ľahká hunka slobody (Hviezd.)
(jedna) huňa; (bez) hune; (k) huni; (vidím) huňu; (ó) huňa!; (o) huni; (s) huňou;
(tri) hune; (bez) huní; (k) huniam; (vidím) hune; (ó) hune!; (o) huniach; (s) huňami;