huňa hune huní ž. 1. ▶ dlhý kabát z hrubého súkna al. z ovčej kožušiny, súčasť ľudového odevu; syn. širica: hodiť na seba huňu; Dobre, že som si z domu doniesol náš čiernohronský oblek, súkenné nohavice, kožúšok, huňu, baranicu a kapce. [L. Ťažký]
2. ▶ hrubá prikrývka obyč. z vlny al. z ovčej kožušiny: vlnená h.; ležať na teplej huni; spať pod huňou; Azda to stihnem, myslí si farár Cochius v baraňom kožuchu, kolená prikryté medveďou huňou. [I. Kadlečík]
▷ hunka -ky huniek ž. zdrob.: Popri mne šiel v poplátanej hunke pastúšik. [P. Štrelinger]; hunisko -ka hunísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: prehodil na seba mohutnú h.