huňa, -ne, -ní ž.
1. dlhý kabát z hrubého súkna al. ovčej kožušiny: Zahodil na seba čiernu dlhú huňu. (Taj.) Nosí čiernu drotársku huňu. (Pal.)
2. hrubá prikrývka z vlny al. ovčej kožušiny: Na ovse bola otep slamy, zakrytá starými huňami. (Jégé); pren. Dolu sa pozrieš po zemi; prestretá huňa bielučká a mäkká (Kost.) o napadnutom snehu;
hunka, -y, -niek ž. zdrob.; pren. ľahká hunka slobody (Hviezd.)