hrvoľ -a L -i mn. -e m.
1. rozšírená časť vtačieho hltana: hus má plný h.;
pren. pejor. ľudské hrdlo
2. hovor. struma;
hrvoľový príd.;
hrvoľček -a m. zdrob.
hrvoľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
hrvoľ -ľa pl. N -le G -ľov m. 1. ▶ spodný, rozšírený koniec pažeráka hrabavcov a kŕmivých vtákov, slúžiaci na hromadenie al. zmäkčovanie potravy: nadúvať, nafukovať h.; sliepka s plným hrvoľom zrna; steny hrvoľa holubov produkujú v čase hniezdenia holubie mlieko, ktorým kŕmia mláďatá; Dávno má už kormorán v hrvoli svojho jalca, jalec svoju mušku. [KŽ 1962]; pren. expr. Usiluj sa, ako môžeš, napchať si hrvoľ. [F. Zima] dobre sa najesť 2. hovor. ▶ chorobne zväčšená štítna žľaza vyklenutá na prednú stranu krku, struma: po liečbe h. ustúpil; chirurgické odstránenie hrvoľa; Hrdlo pri nej [zväčšenej štítnej žľaze] nemusí byť opuchnuté, lebo hrvoľ môže rásť aj dovnútra. [HN 2003] ▷ hrvoľček -ka pl. N -ky m. zdrob.: Lesné vtáctvo nakŕmené muchami, pandravami a kadejakou inou chrobačou a hmyzom vracalo sa s plnými hrvoľčekmi do hniezd. [V. Šikula]
hrvoľ p. struma, krk 1
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
struma lek. zväčšenie štítnej žľazy • hovor. hrvoľ • nár.: vole • goľva
hrvoľ, -a m.
1. rozšírená časť vtáčieho hltana, slúžiaca na hromadenie potravy;
pren. pejor. ľudské hrdlo: Nestačí robiť na toľké hrvole (Kuk.) na toľko ľudí
● hovor. zaviazať niekomu h. obmedziť, zamedziť niekomu určité možnosti, výhody;
2. zväčšená štítna žľaza viditeľná na zdurenom krku: V Hodruši každý druhý človek má hrvoľ. (Al.);
hrvoľový príd.: h-á stena;
hrvoľček, -a m. zdrob.
hrboľ p. hrvoľ
hrvoľ m. (hrboľ) 1. čiast. strsl, miest. zsl rozšírená časť hltana u vtákov, kde sa hromadí potrava: Hlacte, akia majú tia hrvole ako žochi! (Brusník REV) Ved má uš plní hrvol! (Val. Belá PDZ); hrboľ (Bobrov NÁM); 2. lalok dobytka: Naša krava mala takí velkí hrvol (Ludanice TOP) 3. zväčšená štítna žľaza, struma: O_teho mau̯ aj hrvoľ, že ňemuohou̯ aňi košeľu zapeť (Chlebnice DK) 4. vypuklina na pňoch a haluziach stromov: hrvol (Bošáca TRČ)
hrvoľ m 1. navretá opuchlina, hrča: uderil ho w hlawu, takze mu dobry hrwol nawrel (s. l. 18. st); 2. zväčšená štítna žľaza, struma: vžiwagi ho (červa na šípkach) take proty hrwolům (MT 17. st); o hrwoljch (:strumae:) (HT 1760); struma: vole, hrvol (LD 18. st); -ček dem k 2: strumula: volčeky (!) hrvolček (LD 18. st)