hruda -y hrúd ž.
1. kus tvrdšej hliny: vyorané h-y
2. kus niečoho podobný hrude: h. syra, zlata
● kniž. rodná h. rodný kraj, domov;
hrudový príd.;
hrudka -y -diek ž. zdrob.;
hrudkový príd.: h. syr;
hrudôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
hrudka okrúhly kúsok nejakej hmoty • zrnko (čo formou pripomína malý plod obilnín): hrudka, zrnko zlata • odb. granula: granuly hnojiva
hruda, -y, hrúd ž.
1. kus tvrdšej zeme, hliny: drviť, rozbíjať h-y;
pren. bás. o zemi, poli, pôde, o vlasti: (Bedári) žili márnej hrude (Botto) všetko úsilie bezvýsledne venovali zemi; duch hrudou obťažený (Sládk.) ktorý stále myslí na zem
● rodná h. rodný kraj, domov, vlasť; vrátil sa k rodnej h-e, na rodnú h-u a) na otcovský majetok, b) domov, do vlasti, do rodného kraja; Svokor sú už pod hrudami dávno (Tim.) zomreli.
2. okrúhly kus nejakej masy: h. syra, masla, tvarohu; h. zlata;
hrudový i hrudný2 príd.: odb. h-á sadba sadenie priesad so zemou na korienkoch; pren. bás. Vrelosť úst mojich hasia tie vlahy, v ktorých prachu hrudného niet (Sládk.) nič pozemského;
hrudka, -y, -diek ž. zdrob.;
hrudôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
hrudka p. hruda
(jedna) hrudka; (bez) hrudky; (k) hrudke; (vidím) hrudku; (ó) hrudka!; (o) hrudke; (s) hrudkou;
(štyri) hrudky; (bez) hrudiek; (k) hrudkám; (vidím) hrudky; (ó) hrudky!; (o) hrudkách; (s) hrudkami;