hruška -y -šiek ž.
1. ovocný strom, bot. Pyrus
2. kužeľovitý dužinatý plod tohto stromu: letné h-y, zavárať h-y
3. niečo majúce tvar tohto plodu: h. sedla
4. hruškové drevo; výrobok z neho: obloženie steny z h-y
5. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu
● expr.: (od)padnúť ako zhnitá, hnilá, zrelá h. celou váhou; preberať sa v niečom ako v zhnitých, hnilých h-ách náročne vyberať;
hruškový príd.: h-é drevo, h. kompót;
hruštička -y -čiek ž. zdrob.
hruška -ky -šiek ž. 1. ▶ divo rastúci al. v mnohých kultivaroch pestovaný ovocný strom s vysokou nepravidelnou korunou a kužeľovitými dužinatými, obyč. žltými al. zelenými plodmi: planá, rozkvitnutá, odkvitnutá h.; nízkokmenné, vysokokmenné hrušky; štepiť, prerezávať hrušky; striasť z hrušky plody; Dva rady domčekov a pred každým stojí hruška. [V. Šikula]; Pod hruškou ležím v septembrovom sade. [Š. Pártošová] □ bot. hruška obyčajná Pyrus communis; hruška planá Pyrus pyraster; ovoc. chrastavosť hrušiek ochorenie prejavujúce sa výskytom čiernych bodiek na listoch a plodoch 2. ▶ kužeľovitý dužinatý jedlý plod tohto stromu: letné, zimné hrušky; maslová, sladká h.; skoré sorty hrušiek; hrušky sú už prezreté; oberať, ošúpať, zavárať hrušky; Obchádzal svoje stromy starostlivo a zvedavo čakal, na ktorom štepe aké hrušky či jabĺčka narastú. [Ľ. Ondrejov] 3. ▶ hruškové drevo; výrobok z neho: stolík z hrušky; Tieto črpáky sa robia aj z javora, aj z hrušky, lenže to už nemá tú krásnu kresbičku ani trvácnosť. [V. Ferko] 4. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: svetlá h. 5. ▶ predmet, útvar podobný plodu tohto stromu: postava typu hrušky obyč. ženská postava s útlejšími ramenami a so silnejšími bokmi a stehnami; h. sedla predná časť sedla, priliehajúca na krk koňa; rukoväť meča ukončuje hlavica zvaná h.; Jeho elegantná palička so striebornou hruškou klopkala popri Scale. [Š. Žáry]; Baroch si rozpačito mädlil hrušku nosa. [J. Papp] 6. šport. ▶ cvičná visiaca kožená guľa určená na tréningové boxovanie: boxovacia h.; namieriť tvrdú ranu na hrušku 7. ▶ (prv) zovreté konce prstov ruky (do tvaru hrušky); (obyč. v školskom prostredí) úder palicou na takto zovreté konce prstov ruky: zaslúžil by si riadnu hrušku; dostať po hruške palicou; Triedny mi nasolil tri hrušky - trstenicou. [P. Kováčik]; Na grambľavej ruke neurobíš z piatich prstov ani hrušku. [V. Bednár] ◘ fraz. akoby [bol] z hrušky spadol je prekvapený, nechápavo sa čuduje; byť sám ako hruška v poli byť opustený, osamotený; odpadnúť/padnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška padnúť na zem celou váhou svojho tela; preberať sa v niečom ako v hnilých hruškách byť vyberavý, náročný; kamarát-nekamarát, z hrušky dolu zákaz, pravidlo platí pre každého rovnako; miešať jablká s hruškami al. miešať hrušky s jablkami a) porovnávať neporovnateľné b) spájať navzájom nesúvisiace veci, javy; nachytať niekoho na hruškách a) pristihnúť niekoho pri čine, pri klamstve, protirečení si a pod. b) zastihnúť niekoho nepripraveného (napr. pri skúške) ◘ parem. dobrú hrušku najviac trasú najviac sú využívaní tí, ktorí sú múdri, ochotní a pod.; netras strom, keď hrušky samy padajú nevynakladaj zbytočnú námahu ▷ zdrob. ↗ hruštička
hruška p. žiarovka
žiarovka sklená banka na svietenie elektrickým prúdom • zastaráv. hruška
hruška, -y, -šiek ž.
1. druh ovocného stromu; bot. h. obyčajná (Pirus communis);
2. (obyč. mn. č.) plod tohto stromu: zimné, plané h-y
● padol ako zhnitá h. nešikovne, celou váhou; preberať (sa) ako v zhnitých h-ách veľa, zbytočne, náročne vyberať;
3. hovor. zastar. elektrická žiarovka: dvanásť hrušiek kryštálového lustra (Jes.);
hruštička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) hruška; (bez) hrušky; (k) hruške; (vidím) hrušku; (ó) hruška!; (o) hruške; (s) hruškou;
(dve) hrušky; (bez) hrušiek; (k) hruškám; (vidím) hrušky; (ó) hrušky!; (o) hruškách; (s) hruškami;