hrnčiar -a m. odborník vo výr. hlinených nádob: ľudový h.;
hrnčiarka -y -rok ž.;
hrnčiarsky príd.: h-a hlina; h. kruh otáčavý pracovný stolík hrnčiarov;
hrnčiarstvo -a s. (umel.) výr. hrnčiarskeho tovaru
hrnčiar -ra pl. N -ri m. ▶ (remeselný) výrobca al. v minulosti aj predavač hrnčiarskych výrobkov, hlinených nádob al. nástrojov pre hospodárstvo a remeslá: umelecký h.; habánski, pozdišovskí hrnčiari; patriť do cechu hrnčiarov; vyučiť sa za hrnčiara ▷ hrnčiarka -ky -rok ž.: výstava z tvorby známej hrnčiarky
hrnčiar, -a m. výrobca hlinených hrncov;
hrnčiarka, -y, -rok ž.;
hrnčiarsky príd.: h-a hlina, h. tovar; h. kruh otáčajúci sa pracovný stolík potrebný pri výrobe hlinených hrncov;
hrnčiarstvo, -a str. hrnčiarske remeslo
(jeden) hrnčiar; (bez) hrnčiara; (k) hrnčiarovi; (vidím) hrnčiara; (ó) hrnčiar!; (o) hrnčiarovi; (s) hrnčiarom;
(dvaja) hrnčiari; (bez) hrnčiarov; (k) hrnčiarom; (vidím) hrnčiarov; (ó) hrnčiari!; (o) hrnčiaroch; (s) hrnčiarmi;