hriadeľ -a m. os, valec, kt. prenáša rotačný pohyb: zalomený h.;
hriadeľový príd.;
hriadelík -a m. zdrob.
hriadeľ, -a m.
1. pevná os, dlhý, úzky valec, ktorý prenáša rotačný pohyb: h. na studni; fyz. koleso na h-i; tech. kľukový, zalomený, rozvodový h.;
2. železná tyč, ktorá spojuje prednú časť pluhu so zadnou: h. pluhu, pluhový h.;
hriadelík, -a i hriadeľček, -a m. zdrob.
(jeden) hriadeľ; (bez) hriadeľa; (k) hriadeľu; (vidím) hriadeľ; (ó) hriadeľ!; (o) hriadeli; (s) hriadeľom;
(štyri) hriadele; (bez) hriadeľov; (k) hriadeľom; (vidím) hriadele; (ó) hriadele!; (o) hriadeľoch; (s) hriadeľmi;