hrb -u/-a m.
1. vypuklina na chrbte: mať h. deformáciu chrbtice; ťava s jedným h-om
2. okrúhla vyvýšenina, hrboľ;
hrbček -a, hŕbok -bka, hŕbik -a m. zdrob.
hrb hrbu/hrba pl. N hrby m. 1. ▶ výrazné vyklenutie hrudnej chrbtice, oblá vyvýšenina na chrbte spôsobená vybočením chrbtice; vypuklina na chrbte zvierat (obyč. slúžiaca ako zásobáreň tuku): mať h.; ťava s jedným hrbom, s dvoma hrbmi; medveď hnedý má svalnatý h. v oblasti lopatiek; Helga tvrdila, že mu hrb z roka na rok rástol, že bol vlastne zvonár od Matky Božej. [J. Blažková]; Tento umelý hrb ešte väčšmi zvýrazňoval jeho úbohý, poľutovaniahodný zjav. [J. Lenčo] 2. zried. ▶ zaoblená vyvýšenina; kopček v teréne, hrboľ: h. kopca; potknúť sa o h. hliny; Pred chatou je niečo na spôsob skalky, na tom hrbe však rastú aj ruže. [J. Beňo] ◘ fraz. hrub. môže mi vyliezť na hrb je mi ľahostajný, nestojím oňho, pohŕdam ním ▷ hŕbik -ka pl. N -ky, hŕbok hŕbka pl. N hŕbky m. zdrob. k 1: narodil sa s hŕbkom; mala na chrbte h.; hrbček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2: na ceste sú hrbčeky; zakryť hrbčeky na stene nariasenou látkou; hrbisko -ka hrbísk s., v sg. i m. zvel.: prekliaty h.; h. mu vydúvalo kabát
hŕbok p. hŕb
hrb, -u/-a m.
1. vypuklina na chrbte, deformácia chrbta: má hrb (o človeku s pokrivenou chrbtovou kosťou); ťava s jedným h-om, s dvoma h-mi
● hovor. môžu nám vyliezť na hrb (Heč.) nestaráme sa o nich;
2. kopec, vyvýšenina, hrboľ: Spoza okrúhleho hrbu, kde slnko ráno vychodí, trčali strechy inej dediny. (Ondr.) Nápadné sú doliny, štrkovité násypy, hrby, jamy. (Lask.);
hrbček, -a i hŕbok, -bka i hŕbik, -a m. zdrob.
(jedna) hŕbka; (bez) hŕbky; (k) hŕbke; (vidím) hŕbku; (ó) hŕbka!; (o) hŕbke; (s) hŕbkou;
(tri) hŕbky; (bez) hŕbok; (k) hŕbkam; (vidím) hŕbky; (ó) hŕbky!; (o) hŕbkach; (s) hŕbkami;
(jeden) hŕbok; (bez) hŕbka; (k) hŕbku; (vidím) hŕbok; (ó) hŕbok!; (o) hŕbku; (s) hŕbkom;
(dva) hŕbky; (bez) hŕbkov; (k) hŕbkom; (vidím) hŕbky; (ó) hŕbky!; (o) hŕbkoch; (s) hŕbkami;