hrbček, hŕbik p. hrb
hrb, -u/-a m.
1. vypuklina na chrbte, deformácia chrbta: má hrb (o človeku s pokrivenou chrbtovou kosťou); ťava s jedným h-om, s dvoma h-mi
● hovor. môžu nám vyliezť na hrb (Heč.) nestaráme sa o nich;
2. kopec, vyvýšenina, hrboľ: Spoza okrúhleho hrbu, kde slnko ráno vychodí, trčali strechy inej dediny. (Ondr.) Nápadné sú doliny, štrkovité násypy, hrby, jamy. (Lask.);
hrbček, -a i hŕbok, -bka i hŕbik, -a m. zdrob.