hradba, -y, často v mn. č. hradby, -dieb ž. murovaná ohrada, opevnenie okolo stredovekých sídel: hradby a veže Vyšehradu (Jégé); mestské h-y;
pren. niečo mohutné, pevné, nepreniknuteľné, nedobytné: Tatra skalnou hradbou vôkol nej sa veží. (Chal.); h. hôr (Kuk.); h-y prekážok (Smrek) množstvo; ozvalo sa spoza hradby cestujúcich (Karv.) spoza zástupu
(jedna) hradba; (bez) hradby; (k) hradbe; (vidím) hradbu; (ó) hradba!; (o) hradbe; (s) hradbou;
(tri) hradby; (bez) hradieb; (k) hradbám; (vidím) hradby; (ó) hradby!; (o) hradbách; (s) hradbami;