hrča -e hŕč/hrčí ž.
1. navretá opuchlina, hrbolec (obyč. po údere): mať h-u na čele, navrela mu h.
2. uzol (v dreve): h-e v doskách
3. niečo skrútené do gule, do uzla, guča: zhúžvať papier do h-e; h. na priadzi uzlík; h. cesta
4. hŕba (význ. 3): ovce sa zbili do h-e
5. sumec;
hrčka -y -čiek ž. zdrob.
hrča1, -e, hŕč/hrčí ž.
1. hrbolec, navretá opuchlina na ľudskom al. živočíšnom tele: h. na hlave; h. mu navrela, naskočila na čele;
2. tvrdá uzlina v dreve, uzol: h. na doske, h. v dlážke;
3. guľovitá al. guľkovitá vyvýšenina, hrbolček, uzlina, gundža: h. na strome, na povraze, na priadzi;
pren. niečo skrútené, sformované do gule: h. cesta, mäsa (Taj.), h. smoly (Jil.), h-e dymu (Bod.);
4. hŕba, hromada, množstvo niečoho: ovce zbijú sa do hrče (Kuk.); Po zemi živá hrča — pes na piesku zvíja sa. (Ráz.);
hrčka, -y, -čiek ž. zdrob.
hrčka p. hrča1
(jedna) hrčka; (bez) hrčky; (k) hrčke; (vidím) hrčku; (ó) hrčka!; (o) hrčke; (s) hrčkou;
(štyri) hrčky; (bez) hrčiek; (k) hrčkám; (vidím) hrčky; (ó) hrčky!; (o) hrčkách; (s) hrčkami;