hrad -u m. veľké feud. opevnené sídlo: Spišský h., zrúcaniny h-u; Bratislavský h.; h. Červený Kameň, h. Krásna Hôrka;
hradný príd.: h. pán, h-é nádvorie;
hrádok -dku m. zdrob.
Červený Hrádok -ného -dku L -nom -dku m.
obec na západnom Slovensku v Zlatomoravskom okrese južne od Zlatých Moraviec;
Červenohrádočan, Hrádočan -na pl. N -nia m.;
Červenohrádočanka, Hrádočanka -ky -niek ž.;
červenohrádocký, hrádocký -ká -ké príd.
Hrádok -dku L -dku m. obec na západnom Slovensku v Novomestskom okrese juhovýchodne od Nového Mesta nad Váhom;
Hrádočan -na pl. N -nia m.;
Hrádočanka -ky -niek ž.;
hrádocký -ká -ké príd.
hrádok -dku pl. N -dky m. ▶ menšie opevnené sídlo drobnej šľachty na vyvýšenom mieste: slovanský h.; zvyšky stredovekých hrádkov; nádvorie hrádku bolo obohnané silným kamenným murivom □ archeol. horské hrádky sídla púchovskej kultúry (2. stor. pred n. l. - 4. stor. n. l.) vo vyšších polohách v blízkosti menšieho opevnenia
Liptovský Hrádok -kého -dku L -kom -ku m. mesto na strednom Slovensku v Liptovskomikulášskom okrese juhovýchodne od Liptovského Mikuláša;
Liptovskohrádočan, Hrádočan -na pl. N -nia m.;
Liptovskohrádočanka, Hrádočanka -ky -niek ž.;
liptovskohrádocký, hrádocký -ká -ké príd.
hrádok p. hrad
hrad, -u m. väčší opevnený zámok, v stredoveku šľachtické sídlo: Bratislavský h.; Trenčiansky h.; na h-e; Hrad = Pražský hrad; obkľúčiť, dobyť h.;
hradný príd.: h. pán, h-á pani, h-á stráž; h-é nádvorie; h-é múry;
spodst. hradný, -ého m. zastar. správca hradu, kastelán (J. Mat.);
hrádok, -dku m. zdrob. menší hrad: zemianske h-y
(jeden) hrádok; (bez) hrádku; (k) hrádku; (vidím) hrádok; (ó) hrádok!; (o) hrádku; (s) hrádkom;
(štyri) hrádky; (bez) hrádkov; (k) hrádkom; (vidím) hrádky; (ó) hrádky!; (o) hrádkoch; (s) hrádkami;
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich