hospodár -a m.
1. kto má na starosti hmotné prostriedky, hosp. správca: podnikový h., h. organizácie, spolku
2. kto vie hospodáriť (odborne, úsporne): byť h-om v domácnosti, na svojom pracovisku;
hospodárka -y -rok ž.
hospodár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto je poverený správou al. dozorom majetku, kto má na starosti hmotné prostriedky: platený h. organizácie; hlavný h. spolku; odborný lesný h. pracovník zodpovedný za organizačnú jednotku lesného hospodárstva; poľovnícky, poľovný h. pracovník poverený kontrolou hospodárenia v poľovnom revíre 2. ▶ kto vie účelne hospodáriť, úsporne zaobchádzať s niečím, šetriť niečo: spoľahlivý h. v domácnosti; každý má byť hospodárom na svojom pracovisku; Hovorí sa, že šetriť treba na každom kroku. Robí to každý dobrý hospodár. [NP 1988] 3. ▶ kto obrába pôdu a chová hospodárske zvieratá; syn. gazda: najlepší h. obce; Prebudil sa v ňom hospodár, starostlivo hľadel na hrozno. [I. Kšiňan]; Celý dom zostal v rukách mladých hospodárov. [J. Podhradský] ◘ parem. včely sa tešia kvetu, hospodár letu ▷ hospodárka -ky -rok ž.: h. školy; je z nej dobrá h.; vykonávať funkciu hospodárky
hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodár • gazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazda • šafár: starostlivý šafár • správca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatku • ekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma
správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadióna • vedúci: vedúci predajne • šafár (správca na veľkostatku) • hospodár • gazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodár • kastelán (správca hradu al. zámku)
p. aj riaditeľ
hospodár, -a m.
1. kto má na starosti hospodárske veci, hospodársku správu niečoho, správca: podnikový, vojenský, lesný h.; národný h. odborník v národnom hospodárstve, národohospodár;
2. kto vie odborne, úsporne hospodáriť, kto dobre šetrí, sporí: Každý občan hospodárom na svojom pracovisku.
3. kniž. roľník, gazda: Už kosu kuje pilný hospodár. (Sládk.)
4. zastar. hlava gazdovstva, čeľadný otec: Groše mi uložil hospodár do banky. Zídu sa nám. (Kuk.)
(jeden) hospodár; (bez) hospodára; (k) hospodárovi; (vidím) hospodára; (ó) hospodár!; (o) hospodárovi; (s) hospodárom;
(dvaja) hospodári; (bez) hospodárov; (k) hospodárom; (vidím) hospodárov; (ó) hospodári!; (o) hospodároch; (s) hospodármi;