horniak -a mn. -ci m. obyvateľ sev. krajov (oproti juž. krajom) Slovenska, op. dolniak;
horniačka -y -čok ž.;
horniacky príd. i prísl.
horniak -ka pl. N -iaci G -kov m. hovor. ▶ obyvateľ horniakov, hornatých, geograficky vyššie položených oblastí: chudobní horniaci; Na kopačku a na škrabačku nahrnulo sa vždy plno horniakov. [V. Šikula]; Novovešťania začali nadávať na horniakov. [R. Sloboda] ▷ horniačka -ky -čok ž.: bola rodená h. ▹ pochádzala z horniakov
horniak, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ severných krajov Slovenska;
horniačka, -čky, -čok ž.;
horniacky príd. a prísl.: h. ľud; rozprávať (po) h.
(jeden) horniak; (bez) horniaka; (k) horniakovi; (vidím) horniaka; (ó) horniak!; (o) horniakovi; (s) horniakom;
(dvaja) horniaci; (bez) horniakov; (k) horniakom; (vidím) horniakov; (ó) horniaci!; (o) horniakoch; (s) horniakmi;