horník -a mn. -ci/-ky m. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom)
horník -ka A i -ka pl. N -íci/-íky G -kov A -kov/-ky m. ▶ jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi dolníkom a kráľom): srdcový h.; mať na ruke žaluďového horníka; Na otázku, prečo neprekročí prah, zašepkal: „Nemôžem, som červený dolník a vonku stojí červený horník, nuž keby som vyšiel, zabije ma!“ [Š. Žáry]
horník, -a m. kart. karta medzi dolníkom a kráľom
(jeden) horník; (bez) horníka; (k) horníkovi; (vidím) horníka; (ó) horník!; (o) horníkovi; (s) horníkom;
(štyria) horníci; (bez) horníkov; (k) horníkom; (vidím) horníkov; (ó) horníci!; (o) horníkoch; (s) horníkmi;
(štyri) horníky; (bez) horníkov; (k) horníkom; (vidím) horníky; (ó) horníky!; (o) horníkoch; (s) horníkmi;