holub -a mn. N a A -y m. vták (často sivej farby) chovaný v mnohých plemenách al. žijúci divo, zool. Columba: chovať h-y, h. hrkúta, poštový h.
● šedivý, sivý ako h.; nikomu nelietajú → pečené h-y do úst; lepší vrabec v hrsti ako h. na streche;
holubí, holubací príd.: h-ie mláďa;
holúbok -bka mn. N a A -y m. zdrob.
1. k holub
2. mn. -ovia expr. nežné oslovenie
holub1 -ba pl. N a A -by A hovor. i -bov m. 1. ▶ vták (často sivej farby) z čeľade holubovitých chovaný v mnohých plemenách al. žijúci divo: poštový h.; úžitkové, okrasné holuby; hrkútanie holubov; chovať, kŕmiť holuby; strieľať z brokovnice na asfaltové holuby na terčové kotúče □ zool. holub domáci Columba livia domestica; holub hrivnák Columba palumbus náš najväčší holub; holub plúžik Columba oenas 2. iba pl. holuby zool. ▶ rad stredne veľkých vtákov s krátkym zobákom, krátkymi kráčavými nohami, s dobre vyvinutými lietacími svalmi, žijúcich monogamne v pároch a hniezdiacich zvyčajne na stromoch (napr. hrdlička) (Columbiformes) ◘ fraz. byť nadutý ako holub byť veľmi pyšný; obelieť ako holub (o mužovi) celkom ošedivieť; byť sivý/biely ako holub (o mužovi) mať šedivé, sivé vlasy ◘ parem. lepší vrabec v hrsti ako holub na streche radšej mať menšiu vec, ale istú; nikomu nelietajú/nepadajú pečené holuby do úst/do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať ▷ zdrob. ↗ holúbok
holub2 -ba pl. N -bi m. voj. slang. ▶ vojak začínajúci vojenskú službu; syn. bažant: mladý, neskúsený h.; Si horší ako holub, čo ide prvý raz do stráže. [D. Machala]; Za stolmi už jedla poddôstojnícka škola, dohola ostrihaní holubi. [R. Sloboda]
holub p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
holub, -a, mn. č. -y m.
1. menší domáci al. divý vták obyč. sivej farby; zool. h. skalný (Columba livia), h. hrivnák (C. palumbus): h. hrkúta; poštový h. vycvičený na donášanie zpráv
● šedivý (sivý) ako h. o človeku so šedivými vlasmi; obelel ako h. celkom ošedivel; žijú si ako dva h-y svorne (o manželoch); Nikomu nelietajú (nepadajú) pečené holuby do úst (hovor. do huby) (prísl.) nik sa nemá dobre bez práce, každý musí pracovať.
2. zried. oslovenie milej osoby, holúbok: Mať ho pohladila a povedala: Môj holub zlatý. (Kuk.);
holubí, holubací, -ia, -ie príd.
1. pochádzajúci z holuba, od holuba, patriaci holubovi: h-ie vajce, h-ie mäso; h-ie hniezdo;
2. bás. majúci (sivú) farbu ako holub, ako perie holuba: holubie nebo (Botto) modrosivé; holubie očká (Vaj.) sivé;
holúbok, -bka m. zdrob. expr.
1. (mn. č. -bky) malý, mladý holub
● majú sa radi ako dva h-y veľmi sa ľúbia;
2. (mn. č. -bkovia) nežné oslovenie milej osoby: Pavelko, holúbok môj. (Urb.); holúbok môj drahý (Jégé); báťuška náš, holúbok sivý (Vaj.); Holúbkovia, nože navyberajte tých plechovníc! (Gráf)
(jeden) holub; (bez) holuba; (k) holubovi; (vidím) holuba; (ó) holub!; (o) holubovi; (s) holubom;
(dva) holuby; (bez) holubov; (k) holubom; (vidím) holuby; (ó) holuby!; (o) holuboch; (s) holubmi;