holota -y ž.
1. prázdnota, pustota: kde pozrieš, všade h.
2. hromad. pejor. bedári, chudoba
holota -ty ž. 1. expr. ▶ vlastnosť, stav niečoho holého, pustého, prázdneho, holosť: Čneli k nebu svojou holotou, jazvili skalu koreňmi. [P. Jaroš]; Grúň bije holotou do očí. [KŽ 1962] 2. hromad. pejor. ▶ nemajetní ľudia, bedári, chudoba; syn. žobrota, žobrač: žobrácka h.; Azda nevidel doma a nestretol dosť žobrače, zavšivavenej holoty? [V. Šikula]; V Pešti sa vraj dáka holota vlúpala do kupeckých skladov a pobrala kadečo. [A. Lacková-Zora]
banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandy • pejor.: háveď • cháska • zberba • čvarga • perepúť • chamraď • zlezba • zlezeň • brandža • chrapač • hyd • žobrota • expr.: čeliadka • pliaga • pejor. zgerba • hovor. pejor.: bagáž • svoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíš • pejor.: horda • svorka • pejor. tlupa • subšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánov • gang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetia • mafia (tajný spolok) • pejor.: ledač • žobrač • všivač • holota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače! • pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)
2. p. kapela
holota 1. p. prázdnota 1 2. p. chudoba 2
chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • bieda • núdza • nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom • hovor. mizéria: vojnová mizéria • expr.: psota: žiť v psote • žobrota • žobráctvo (úplná chudoba) • úbohosť • zastar. mizeráctvo (Sládkovič)
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba • obyč. expr.: plebs • proletariát: mestský proletariát • expr. bedač • pejor.: žobrač • žobrota • holota • všivač: poddanská žobrač
3. p. prázdnota 2
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrota • žobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrota • pejor.: holota • všivač • expr. bedač • obyč. expr. plebs • chudoba • proletariát (nemajetní ľudia)
p. aj banda 1
holota, -y ž.
1. prázdnota, pustota: Kdekoľvek pozeráš, všade holota, púšť. (Kuk.); prázdnota duše a holota srdca (Vans.);
2. expr. zried. bieda, mizina: Hriech veľký v núdzu priviesť si brata, v holote dať mu umierať. (Hviezd.)
3. hromad. často pejor. chudobní ľudia: A ja mám s nimi držať... Bedári, holota! (Vaj.); pltnícka h. (Len.)
(jedna) holota; (bez) holoty; (k) holote; (vidím) holotu; (ó) holota!; (o) holote; (s) holotou;
(dve) holoty; (bez) holôt; (k) holotám; (vidím) holoty; (ó) holoty!; (o) holotách; (s) holotami;