holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;
holička -y -čiek ž.;
holičský príd.: h. salón, podnik;
holičstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. holičský odbor
2. holičský podnik
holič -ča pl. N -či m. ▶ kto odborne strihá, upravuje vlasy a holí mužov: vyučiť sa za holiča; objednať sa u holiča; chodiť každý týždeň k holičovi; máš dosť peňazí na holiča? ▷ holička -ky -čiek ž.: Nechal usmievavej holičke veľké prepitné. [P. Vilikovský]
holič, -a m. odborník na holenie fúzov, brady a strihanie vlasov;
holička, -y, -čiek ž. žena zaoberajúca sa holičstvom;
holičský príd.: h. podnik, h-é náčinie;
holičstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie holiča;
2. holičský závod
(jedna) holička; (bez) holičky; (k) holičke; (vidím) holičku; (ó) holička!; (o) holičke; (s) holičkou;
(dve) holičky; (bez) holičiek; (k) holičkám; (vidím) holičky; (ó) holičky!; (o) holičkách; (s) holičkami;