hola, holá, holahó cit.
hola, holá, holahó cit. ▶ zvolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. na seba; syn. hej: hej! hola, holááá!, kričí s baterkou v ruke; holá, holá, brieždi sa, koniec odpočinku!; Holahó! Vidím voľné more! [Ľ. Zúbek]
hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejže • haló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosím • hehej • hoho • hohó: hehej, hohó, zavolal na priateľa • hola • holá • holahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák) • hou • houže (Hviezdoslav, Jesenský) • hahó • hahou • hahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu
2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne
hola, holá, holahó p. hej 1
hola, holá, holahó cit. zvolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo: Hola, holá. Brieždi sa, brieždi, koniec odpočinku, ľudstvo, vstávať. (Stod.) Hej! Hola, holááá! zamáva lampášom. (Hor.) „Holahó! Vidím voľné more“ zakričal Tomáš na plné hrdlo. (Zúb.)