hnát -u obyč. mn. m. dlhá kosť končatín: lebka so skríženými h-mi;
pren. expr. ruky a nohy, častejšie nohy: povystierať si h-y (po sedení)
● expr. h-y ti dolámem! veľmi ťa zbijem
hnát -tu obyč. pl. hnáty m. 1. ▶ dlhá kosť končatín: lebka so skríženými hnátmi 2. expr. ▶ (dlhé) ruky a nohy, končatiny: veľké, kostnaté hnáty; povystierať si hnáty; mať zmeravené hnáty; Mal akú-takú istotu, že posteľ mu už nezasmradia cudzie mužské hnáty. [P. Andruška]; Zahlásil, že je starý lovec perál, a vrazil svoje dlhé hnáty do hromady špinavého riadu. [LT 1991] ◘ fraz. namastiť/dolámať/polámať niekomu hnáty veľmi niekoho zbiť, dokaličiť ▷ hnátik -ka obyč. pl. hnátiky m. zdrob.: Hnátiky si vykladá tu na mamino, tu na tatovo brucho. [F. Hečko]; hnátisko -ka -tisk s., v sg. i m. zvel.: dlhé, dlhý h.; pri rozcvičke dvíhal smiešne hnátiská
hnát p. končatina
končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • úd • expr. hnát: povystierať si hnáty
noha jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorej sa pohybujú, stoja: dieťa už stojí na nohách; kôň má štyri nohy • expr. hnát: povystierať si hnáty • expr. laba: Umy si tie laby! • expr. čapta (čaptavá noha) • pejor.: čongáľ • čungáľ (dlhá noha) • pejor. čunga (Hviezdoslav)
hnát, -a, obyč. v mn. č. hnáty m. hovor. ruky a nohy, končatiny (obyč. nohy); silné dlhé kosti končatín (obyč. nôh): zarastené h-y (Tim.); Z ohromných mís trčia hnáty baranov. (Gráf) Zosňal celý hnát (z kravy) z pánta. (Dobš.); vyrovnať si, ponaprávať si, povystierať si h-y vystrieť sa, pretiahnuť sa (napr. po dlhom sedení); Bodaj ste si hnáty zlámali! (Zúb.) Tu sú hnáty z neboráka. (J. Kráľ)
● namastiť, napraviť niekomu h-y zbiť, ubiť ho;
hnátový príd.: h-á kosť
(jeden) hnát; (bez) hnátu; (k) hnátu; (vidím) hnát; (ó) hnát!; (o) hnáte; (s) hnátom;
(dva) hnáty; (bez) hnátov; (k) hnátom; (vidím) hnáty; (ó) hnáty!; (o) hnátoch; (s) hnátmi;