hlavačka, -y i hlavatica, -e, obyč. v mn. č. hlavačky, -čiek i hlavatice, -tíc ž. nár. materné konope
hlavačka ž. 1. strsl, zsl druh slamenného snopka na krytie strechy: Šupke boli hlavačke aj uhlovačke (Prochot NB); Boli hlavački a ritnački doški na strechu (Blatné MOD); Hlavački robili z oťepi a s tím pokrívali strechi (V. Maňa VRB) 2. miest. abov, zempl spínadlo v podobe ihly s malou hlavičkou, špendlík: Popichal me z hlavačku (Žakarovce GEL) 3. priev, top druh ďateliny s červeným kvetom, bot. ďatelina hybridná (Trifolium hybridum): hlavačka (Čavoj PDZ, Koniarovce TOP) 4. hont, novohr ešte nevyvinutá žaba, žubrienka: hlavačka (Dol. Tisovník MK) 5. strsl, zvol obyč. mn. č. konopa so samičími kvetmi, so semenami: Hlavački maľi semä (Párnica DK); Hlavački sa ukladaľi do kuop, abi sa semä oďelilo, a piestom sa tĺkľi (Detva ZVO); hlavački (V. Bielice TOP) 6. or, gem pejor. sebavedomá, namyslená žena: Richtárova žena bívala ňeraz veľká hlavačka (Krivá DK); To je velká hlavaška, nepopuščí zo svojho (Kameňany REV)