hlaváč -a m.
1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením
2. mn. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus
hlaváč1 -ča pl. N -či m. 1. obyč. pejor. ▶ kto má vysoké postavenie, funkciu, úrad, papaláš, pohlavár: mestskí hlaváči; vojenskí hlaváči; h. z okresu; Už dávno mohol byť nejakým hlaváčom na správe. [V. Mináč]; Bruteničovi sa podobné humory prepečú, jeho otec je hlaváč. [J. Blažková]; Aj o jednom z hlaváčov tejto organizácie sa povráva, že sa mu vraj už začína z kečky pariť. [I. Habaj] 2. expr. zried. ▶ kto neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje, tvrdohlavec; syn. hlaváň, hlavaj: neústupčivý h.; Rád by mu obstrihal hrebienok. Ale vedel, že po dobrom s ním treba, s hlaváčom. [V. Mináč]
hlaváč3 -ča pl. N -če m. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade štetkovitých s prízemnými ružicovými listami a kvetmi v hlávkach na dlhých stopkách: na dekorácie zo sušených rastlín využívame napríklad aksamietnice, nechtíky, hlaváče □ bot. hlaváč fialový Scabiosa columbaria; hlaváč sivastý Scabiosa canescens
hlaváč2 -ča pl. N a A -če m. ▶ ryba z čeľade hlaváčovitých s veľkou hlavou a zúženým telom: loviť hlaváče □ zool. hlaváč pásoplutvý Cottus poecilopus sladkovodná ryba; hlaváč obrovský Cottus scorpius veľká morská ryba ▷ hlaváčik1 -ka pl. N a A -ky m. zdrob. i expr.: chytiť pekného hlaváčika
hlaváč 1. sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom • hláč
2. p. hodnostár
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
hlaváč1, -a, mn. č. -i m. hovor. expr.
1. človek vysokého postavenia, popredný činiteľ;
2. tvrdohlavý, neústupný, hlavatý človekm hlavaj, hlaváň
hlaváč3, -a, mn. č. -e m. bot. druh horského, veľmi nízkeho bodliaka (Scabiosa)
hlaváč2, -a, mn. č. -e m. sladkovodná ryba; zool. h. obyčajný (Cottus gobio);
hlaváčik1, -a, mn. č. -y m. zdrob.
(jeden) hlaváč; (bez) hlaváča; (k) hlaváčovi; (vidím) hlaváča; (ó) hlaváč!; (o) hlaváčovi; (s) hlaváčom;
(dvaja) hlaváči; (bez) hlaváčov; (k) hlaváčom; (vidím) hlaváčov; (ó) hlaváči!; (o) hlaváčoch; (s) hlaváčmi;
(štyri) hlaváče; (bez) hlaváčov; (k) hlaváčom; (vidím) hlaváče; (ó) hlaváče!; (o) hlaváčoch; (s) hlaváčmi;