hlaváč1 -ča pl. N -či m. 1. obyč. pejor. ▶ kto má vysoké postavenie, funkciu, úrad, papaláš, pohlavár: mestskí hlaváči; vojenskí hlaváči; h. z okresu; Už dávno mohol byť nejakým hlaváčom na správe. [V. Mináč]; Bruteničovi sa podobné humory prepečú, jeho otec je hlaváč. [J. Blažková]; Aj o jednom z hlaváčov tejto organizácie sa povráva, že sa mu vraj už začína z kečky pariť. [I. Habaj]
2. expr. zried. ▶ kto neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje, tvrdohlavec; syn. hlaváň, hlavaj: neústupčivý h.; Rád by mu obstrihal hrebienok. Ale vedel, že po dobrom s ním treba, s hlaváčom. [V. Mináč]
hlaváč3 -ča pl. N -če m. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade štetkovitých s prízemnými ružicovými listami a kvetmi v hlávkach na dlhých stopkách: na dekorácie zo sušených rastlín využívame napríklad aksamietnice, nechtíky, hlaváče □ bot. hlaváč fialový Scabiosa columbaria; hlaváč sivastý Scabiosa canescens
hlaváč2 -ča pl. N a A -če m. ▶ ryba z čeľade hlaváčovitých s veľkou hlavou a zúženým telom: loviť hlaváče □ zool. hlaváč pásoplutvý Cottus poecilopus sladkovodná ryba; hlaváč obrovský Cottus scorpius veľká morská ryba ▷ hlaváčik1 -ka pl. N a A -ky m. zdrob. i expr.: chytiť pekného hlaváčika