hic hicu pl. N hice m. ⟨nem.⟩ subšt. 1. ▶ veľmi horúce počasie, horúčava, páľava: cez obed bol vonku hrozný h.; vraj sú tam teraz veľké hice
2. ▶ vysoká teplota vzduchu v uzavretom priestore, veľké teplo: pri peci býva veľký h.; Ďuri šteloval kúrenie, aby bol hic, aby sa rozohriala, lebo je zmrznutá na cencúľ. [M. Čeretková-Gállová]